Vombat je vačkovec z čeľade vombatovité, pôvodom z Austrálie. Najčastejšie obýva austrálske eukalyptové lesy, no vyskytuje sa aj v trávnatých a polopúštnych oblastiach a v krovinách. Existujú dva rody s tromi žijúcimi druhmi vombatov: rod Vombatus (vombat obyčajný, Vombatus ursinus) a rod Lasiorhinus (vombaty chlpaté — južný a severný vombat chlpatý). Niektoré z týchto druhov, najmä severný vombat chlpatý (Lasiorhinus krefftii), sú vážne ohrozené a predmetom ochranných projektov.
Opis a stavba tela
Vombaty sú stredne veľké zviera, ktoré si vyhrabávajú rozsiahle nory v zemi. Majú krátke, robustné telo s mohutnými prednými končatinami a silnými pazúrmi prispôsobenými na kopanie. Dospelé jedince merajú spravidla približne 70–120 cm v dĺžke a vážia zvyčajne 20–35 kg, hoci veľkosť sa líši medzi druhmi. Vombaty majú typické hlodavcovité rezáky, prispôsobené na žuvanie rastlinnej potravy, a silné čeluste.
Rozmnožovanie a vak
Rovnako ako iné vačkovce majú vombaty na bruchu vak, v ktorom nosí samica mláďatá. Vak je však otočený dozadu, aby sa pri kopaní nezanášal špinou a aby mláďa nebolo zasiahnuté do tváre. Po krátkej gravidity (u vombatov len niekoľko týždňov) sa narodí malé, nedozreté mláďa, ktoré sa prisaje do prsnej bradavky vo vaku a zostáva v ňom zvyčajne približne 6–7 mesiacov, neskôr sa postupne odstavuje a môže zostať ešte niekoľko mesiacov pri matke, kým nie je úplne samostatné.
Potrava a správanie
Vombaty sú bylinožravce. Živia sa rastlinami, koreňmi a trávou, prípadne aj koreňmi a odumretými rastlinnými časťami. Sú prevažne nočné, čo znamená, že cez deň odpočívajú vo svojich norách a v noci vychádzajú hľadať potravu. Väčšina druhov je skôr samotárska alebo žije v malých skupinách; sú známe svojou pomalou, ale vytrvalou aktivitou. Niektoré vombaty majú hustú hnedú srsť a veľmi malé uši, čo im pomáha zadržiavať teplo a chrániť sa pri práci v úzkych norách.
Neobvyklé výkaly — kocky
Vombaty sú všeobecne známe a rozpoznateľné podľa svojich odpadových produktov. Sú to jediné známe cicavce, ktoré vylučujú výkaly v tvare kocky. Štvorcový tvar výkalov vzniká kombináciou veľmi pomalého trávenia (dlhé a pôsobivé hrubé črevo) a špecifickej štruktúry stien čreva, ktoré majú oblasti s rôznou pružnosťou. Tieto „kocky“ vombaty používajú na označovanie teritórií a komunikáciu — často ich ukladajú na viditeľné kamene alebo kôpky zeminy, aby predali svoje pachové stopy. Dôkladným preskúmaním výkalov sa tiež dá zistiť, čo konkrétne vombat konzumoval, čo pomáha biológom pri štúdiu jeho potravy a biotopu.
Životnosť, predátori a ohrozenia
Vombaty sa v divočine zvyčajne dožívajú 10–15 rokov; v zajatí môžu žiť 20 a viac rokov. Medzi ich prirodzených predátorov patria šakaly a dingo, mladé jedince ohrozujú aj divé mačky. Hlavné hrozby pre vombaty sú strata a fragmentácia biotopov (napríklad kvôli poľnohospodárstvu a urbanizácii), konkurencia s prvkami domáceho hospodárstva, kolízie s automobilmi a niekedy aj choroby, napríklad svrbenie kože (sarcoptický roztoč).
Ochrana
Niekedy sú jednotlivé druhy predmetom aktívnych ochranných programov. Najkritickejšie ohrozený je severný vombat chlpatý, ktorého populácia je veľmi malá a vyžaduje ochranu biotopu a manažment na prevenciu vyhynutia. Ochrana zahŕňa monitorovanie populácií, ochranu nôr a biotopov, kontrolu inváznych druhov a osvetu verejnosti.
Vombaty sú zaujímavé tvory s jedinečnými adaptáciami — od zadne orientovaného vaku cez silné hrabacie končatiny až po ich typické kockaté výkaly — a predstavujú dôležitú súčasť austrálskej prírodnej dedičiny.
