Názov tejto historickej oblasti obsahuje písmeno ü, preto sa v niektorých prameňoch objavuje aj varianta Wuerttemberg‑Hohenzollern. Württembersko‑Hohenzollernsko bolo jednou z pôvodných spolkových krajín vzniknutej Spolkovej republiky Nemecko po druhej svetovej vojne. Ústredné administratívne a kultúrne centrum tejto časti sa nachádzalo v meste Tübingen (Tübingen), ktoré sa stalo dočasným hlavným mestom regiónu.

Pôvod a historické súvislosti

Územie vzniklo ako následok rozpadu monarchií a povojnovej reorganizácie: z bývalého Kráľovstva Württembersko sa po prvej svetovej vojne stal slobodný štát (Freistaat Württemberg), pričom na juhozápade existovalo tiež dosiaľ samostatné pruské kniežatstvo Hohenzollern, priamo späté s dynastiou Hohenzollern. Región Hohenzollern mal špecifický status ako súčasť Pruska; historické prepojenie s Pruskom prinášalo osobitú kultúrnu a administratívnu identitu až do jeho rozviazania po roku 1945, keď Prusko prestalo existovať ako politický subjekt.

Po druhej svetovej vojne a administratívne členenie

Po roku 1945 bolo územie zaradené do francúzskej okupačnej zóny (francúzska zóna). V dôsledku povojnovej vojenskej správy a dočasných hraníc vznikla v tejto oblasti nová štátna jednotka s vlastnými orgánmi. Súbežne existovali ďalšie povojnové tvary: Württemberg‑Baden v americkej zóne a štát Bádensko tiež oddelený podľa okupačných sektorov.

Spojenie do Bádensko‑Württemberska

Diskusia o trvalom usporiadaní vedie­na politickými predstaviteľmi a verejnosťou vyvrcholila v referende konanom 16. decembra 1951 (referendum). Občianske rozhodnutie podporilo zlúčenie troch štátov a 25. apríla 1952 vznikol nový spolkový štát Bádensko‑Württembersko. Proces zlúčenia bol výsledkom praktických hľadísk hospodárskej spolupráce, dopravného prepojenia a kultúrnej blízkosti.

Charakter a dedičstvo

Württembersko‑Hohenzollernsko síce existovalo len krátko, no významne ovplyvnilo povojnové administratívne usporiadanie juhozápadu Nemecka. Táto oblasť prispela ku konsolidácii školstva, regionálnej správy a univerzitného života, pričom Tübingen sa stal symbolom vedomostnej a kultúrnej kontinuity. Dedičstvo tejto doby je viditeľné v hraniciach moderného Bádenska‑Württemberska, v regionálnych identitách aj v historickej pamäti Hohenzollernovcov.

Pre záujemcov o podrobnejšie štúdium sú dostupné regionálne archívy, historické prehľady univerzity v Tübingene a pramene venované povojnovej reorganizácii Nemecka, vrátane materiálov o spolkovej transformácii a vzniku nových štátov (Nemecko).