Xenofanes z Kolofónu
Xenofanes z Kolofónu, asi 570 - asi 475 pred n. l., bol grécky filozof, básnik a sociálny a náboženský kritik.
Jeho názory poznáme z fragmentov jeho poézie, ktoré sa zachovali ako citáty neskorších gréckych autorov. Súdiac podľa nich, jeho poézia kritizovala a satirizovala širokú škálu myšlienok. Patril sem Homér a Hésiodos, viera v panteón antropomorfných bohov a láska Grékov k atletike a športovaniu. Je prvým gréckym básnikom, ktorý výslovne tvrdí, že píše pre budúce generácie a vytvára "slávu, ktorá dosiahne celé Grécko a nikdy nezomrie, kým prežije grécky druh piesní".
Filozofia
Xenofanove zachované spisy ukazujú skepticizmus, ktorý sa začal častejšie prejavovať v 4. storočí pred Kristom. Satirizoval polyteistické názory predchádzajúcich gréckych básnikov a svojich súčasníkov. "Homér a Hésiodos," uvádza sa v jednom z fragmentov, "pripisovali bohom všetky druhy vecí, ktoré sú medzi ľuďmi predmetom výčitiek a odsúdenia: krádeže, cudzoložstvo a vzájomné podvody". Sextus Empiricus uvádzal, že takéto myšlienky si vychutnávali kresťanskí apologéti. Xenofana pamätne cituje Klement Alexandrijský, keď argumentuje proti poňatiu bohov ako v podstate antropomorfných:Keby však dobytok, kone a levy mali ruky alebo
mohli maľovať rukami a vytvárať diela ako ľudia,
kone ako kone a dobytok ako dobytok
by
tiež
zobrazovali tvary bohov a vytvárali by ich telá
takého druhu, aký majú oni sami.....
Etiópčania hovoria, že ich bohovia majú chrapľavý nos a sú čierni
Trákovia, že sú bledí a ryšaví.
Monoteista?
Jeho poznámka "Boh je jeden, najvyšší medzi bohmi a ľuďmi, a nie je podobný smrteľníkom telom ani mysľou" viedla niektorých k tvrdeniu, že bol prvým monoteistom. Iní poukazovali na to, že sa stále odvolával na iných bohov.
