Jehud Medinata (Jehud) — perzská provincia Júda v Achaimenovskej ríši

Jehud Medinata — perzská provincia Júda v Achaimenovskej ríši: história, územie a osudy po babylonskom panstve až po dobytie Alexandrom Veľkým.

Jehud Medinata (v aramejčine „štát Júda“, často len Jehud) bola perzská provincia v rámci Achaimenidskej ríše. Geopoliticky patrila do satrapie Eber‑Nari (doslova „za riekou“, západne od Eufratu) a existovala v období od začiatku perzskej nadvlády nad Blízkym východom až do nástupu helenistickej éry.

Časový rámec a vznik

Jehud Medinata vznikla po páde Novobabylonskej ríše a nástupe Peržanov v 6. storočí pred n. l. (Cyrusova porážka Babylóna okolo roku 539 pred n. l.). Bola pokračovaním predchádzajúcej babylonskej provincie Jehud, ktorá vznikla po zásahoch a deportáciách súvisiacich s vpádmi Novobabylonskej ríše do Judského kráľovstva (prvá deportácia okolo roku 597, definitívne zničenie Jeruzalema v rokoch 587/586 pred n. l.). Jehud Medinata sa udržala približne do doby, keď ju dobyl Alexander Veľký a začal proces integrácie do jeho ríše (koniec 4. storočia pred n. l.).

Územie a správna organizácia

Rozloha Jehudu bola výrazne menšia než územie staršieho Judského kráľovstva; približne zodpovedala babylonskej provincii Jehud. Jej jadrom bola oblasť okolo Jeruzalema a židovské pahorkatiny (Judské vrchy), vrátane niektorých údolí a osád v okolí. Pobrežné mestá a širšie územia, ktoré kedysi patrili pod Davidovu a Šalamúnovu vládu, často nepatrili do administratívnej pôsobnosti Jehudu.

Administratívne bolo územie podriadené perzskej satrapii, ale v rámci nej mala Jehud určitú vnútornú správu. Peržania zvyčajne ustanovovali miestnych guvernérov (pecha alebo podobné tituly) a zároveň tolerovali miestne náboženské i spoločenské inštitúcie. V praxi veľkú úlohu zohrávala náboženská autorita chrámu v Jeruzaleme a vysokí kňazi.

Obyvatelia, jazyk a hospodárstvo

Obyvateľstvo tvorili prevažne Judejci, čiastočne aj návratní exulanti, ale v regióne žili aj cudzinci a zmiešané komunity. V administratíve sa široko používala aramejčina ako správny jazyk Achaimenovskej ríše, avšak v náboženskom a literárnom kontexte zostávala dôležitá hebrejčina. Ekonomika bola prevažne poľnohospodárska (olivy, vinohradníctvo, obilniny), s doplnkovými remeslami a miestnym obchodom; provincie odvádzali daň a všeobecne fungovali v rámci daňového a tribútneho systému Peržanov.

Kultúra, náboženstvo a zdroje poznania

Obdobie Jehud Medinata je dôležité v histórii židovskej komunity: podľa biblických kníh (napr. Ezra, Nehemiáš, proroci Hagaj a Zachariáš) sa mnoho exulantov vrátilo z Babylóna a pod perzskou ochranou sa začalo obnovovať náboženské a spoločenské centrum v Jeruzaleme vrátane výstavby Druhého chrámu. Okrem biblických prameňov poskytuje informácie aj archeologický materiál (pečate, nápisy, mince a iné hmotné doklady) a perzské administratívne záznamy.

Koniec provincie

Jehud Medinata prestala existovať ako samostatná perzská provincia v priebehu vojenských ťažení Alexandra Veľkého, keď bol celý región začlenený do jeho ríše a neskôr rozdielne spravovaný v rámci hellenistických monarchií. Postupné helenizačné tlaky a meniace sa politické usporiadanie v stredom a východnom Stredomorí znamenali koniec perzského modelu správy aj pre Jehud.

Jehud Medinata tak predstavuje prechodné, ale kľúčové obdobie medzi babylonskou deportáciou a neskoršou helenistickou dobou, ktoré formovalo neskorší vývin židovskej komunity a jej inštitúcií v oblasti Jeruzalema.

Hľadajte podľa písmena