Rok (1I) bol bežným rokom začínajúcim v sobotu podľa juliánskeho kalendára, teda mal 365 dní. V gregoriánskom kalendári (aplikovanom prolepticky na dobu pred jeho zavedením) sa tento rok vymedzí ako začínajúci v pondelok. Bol to prvý rok 1. storočia a zároveň prvý rok 1. tisícročia.
Kalendárne vlastnosti
Podľa juliánskeho systému sa rok riadil jednoduchým pravidlom pre priestupné roky — každé štvrté číslo je priestupné. Keďže číslo 1 nie je deliteľné štyrmi, išlo o bežný (nepriestupný) rok s 365 dňami. Rozdiely vo vyznačení dňa v týždni medzi juliánskym a (proleptickým) gregoriánskym kalendárom vznikajú preto, že gregoriánska reforma (zavedená v roku 1582) upravila pravidlá priestupných rokov, čím sa spätne mení posun dní v týždni pri spätnej extrapolácii.
Označenie a datovanie
V Rímskej ríši sa roky často určovali podľa mena dvoch volených konzulov; tento rok bol známy ako rok konzulátu Caesara a Paulla. Dnešné označenie ako „rok 1“ je výsledkom prijatia systému kalendárnej éry Anno Domini v ranom stredoveku, keď sa toto číslovanie postupne stalo v Európe štandardom.
Je dôležité poznamenať, že v bežnom západnom systéme číslovania medzi rokmi pred naším letopočtom a rokom našej éry neexistuje rok nula — rok bezprostredne pred rokom 1 je označený ako 1 pred n. l.. Pre astronomické výpočty sa však často používa tzv. astronomické číslovanie rokov, ktoré rok 1 pred n. l. označuje ako rok 0.
Rímske číslice a špecifiká
Rok 1 je jeden zo siedmich rokov, ktorých zápis v rímskych čísliciach obsahuje iba jednu znak (I). Ďalšími rokmi s jedinou rímskou číslicou sú 5 n. l. (V), 10 n. l. (X), 50 n. l. (L), 100 n. l. (C), 500 n. l. (D) a 1000 n. l. (M).
Historické a chronologické poznámky
Hoci systém Anno Domini bol navrhnutý v 6. storočí (Dionýziom Exiguom) s úmyslom očíslovať roky podľa domnelého narodenia Ježiša Krista, historické a moderné výskumy naznačujú, že skutočný dátum narodenia Ježiša mohol byť skôr. Preto pri prepočtoch historických udalostí treba brať do úvahy možnú odchýlku medzi liturgickým datovaním a skutočnými udalosťami.
Pre väčšinu historických výpočtov a porovnaní je preto potrebné byť opatrný pri používaní neskorších kalendárnych systémov (ako je gregoriánsky) prolepticky na udalosti pred ich zavedením a pri prepočtoch medzi systémom s a bez roku nula.
