Jomkippurská vojna 1973: priebeh, príčiny a dôsledky konfliktu

Jomkippurská vojna 1973 — komplexný prehľad priebehu, príčin a dôsledkov konfliktu medzi Izraelom, Egyptom a Sýriou. Analýza bitiek, diplomacie a historických následkov.

Jomkippurská vojna (známa aj ako Ramadánová vojna a Októbrová vojna) bola ozbrojený konflikt medzi Izraelom a koalíciou arabských štátov vedených Egyptom a Sýriou. Vojna prebiehala od 6. do 24. októbra 1973. Útok začal v deň židovského pokánia Jom Kippur a zároveň počas moslimského mesiaca ramadán. Bezprostrednou príčinou útoku bolo snaha Egypta a Sýrie získať späť územia stratené v šesťdňovej vojne v roku 1967 – predovšetkým Sinajský polostrov a Golanské výšiny.

Príčiny konfliktu

Hlavné príčiny boli kombináciou teritoriálnych, vojenských a politických faktorov:

• Strata území v roku 1967 a snaha Egypta a Sýrie o ich spätné získanie.
• Domáce politické tlaky a potreba obnoviť prestíž vojenských režimov v arabskom svete, najmä u egyptského prezidenta Anwara Sadata.
• Strategická kalkulácia: Sadat chcel vojenským ťahom vytvoriť podmienky pre diplomatické rokovania, nie nevyhnutne zničiť Izrael.

Priebeh vojny

6. októbra 1973 egyptské a sýrske jednotky začali koordinovaný útok. Počiatočné dni priniesli pre Arabov výrazné úspechy a Izrael bol nepripravený na simultánny útok na dvoch frontoch.

Na severnom fronte Sýria zaútočila na Golanské výšiny a prinútila izraelské sily k ústupu, kým neskôr izraelské protiútoky zmiatli a zatlačili sýrske jednotky späť – izraelská armáda (IDF) sa dokonca dostala približne 40 km od Damasku. Do konfliktu proti Izraelu zasiahla aj iracká armáda a ďalšie arabské dobrovoľnícke sily, čo obmedzilo ďalší izraelský postup.

Na južnom fronte Egypt prekročil Suezský prieplav a prenikol do Sinaja, prekonajúc prvotnú izraelskú obranu. Počiatočné egyptské úspechy umožnili Egyptomu vybudovať obranné postavenie na východnom pobreží prieplavu.

Po počiatočných arabských víťazstvách nasledovali izraelské protiútoky. V dôsledku silného ťažkého boja a postupných výmen bojových prostriedkov sa situácia menila – Izrael sa nakoniec prelomil na Sinaji, prekročil prieplav medzi dvoma egyptskými skupinami a obkľúčil veľkú časť tretej egyptskej armády na východnom brehu. Izraelčania sa dostali približne 101 km od Káhiry. Na sinajskom fronte stratili Egypťania stovky tankov počas opakovaných konfrontácií.

Medzinárodné zasahovanie a logistika

Súkromné a verejné medzinárodné zásahy zohrali kľúčovú úlohu. Spojené štáty americké spustili rozsiahlu leteckú dodávku munície a zbraní v rámci operáciu Niklová tráva, vďalších zdrojoch je táto operácia známa ako "Operation Nickel Grass". Táto podpora bola rozhodujúca pre udržanie izraelskej bojovej schopnosti. Pôvodné americké dodávky prišli v čase, keď Izrael pociťoval hrozbu výraznej porážky a podľa niektorých zdrojov existovali aj jadrné hrozby v diplomaticko-militárnom vyjednávaní o americkej pomoci; prezident Richard Nixon a jeho administratíva sa nakoniec rozhodli pomôcť.

Sovietsky zväz podporoval arabské štáty dodávkami zbraní a časti technickej pomoci; napätie medzi Washingtonom a Moskvou rástlo. Po tom, čo izraelská armáda postúpila a uväznila veľké egyptské sily, Brežnev americkú administratívu varoval a hrozil priamym zásahom, čo prispelo k eskalácii medzinárodného tlaku na prímerie. Ako reakcia Spojené štáty zvýšili svoju vojenskú pohotovosť.

Prímerie a diplomatické riešenia

Rada Bezpečnosti OSN, teda Organizácia Spojených národov prostredníctvom Rady bezpečnosti prijala rezolúciu vyzývajúcu na okamžité prímerie a zastavenie bojov. Napriek počiatočnému súhlasu prímerie neprinieslo okamžitý koniec bojov, kým bojové akcie a medzinárodné tlaky (vrátane hrozieb priamych zásahov superveľmocí) nepriviedli strany k novým rokovaniam. Nakoniec konflikt oficiálne utíchol v druhej polovici októbra; dôležitou medziplánovou rezolúciou bol tiež tlak na dodržanie prímeria a neskoršie politické rokovania vedené najmä americkou diplomaciou (Henry Kissingerova „shuttle diplomacy“).

Straty a humanitárne dôsledky

Presné počty obetí sa líšia podľa zdrojov. Odhady udávajú:

• izraelské straty: približne 2 500–3 000 mŕtvych vojenských príslušníkov;
• arabské straty (Egypt, Sýria, Jordánsko, Irak, iné): niekoľko tisíc až desiatky tisíc mŕtvych (odhady zvyčajne v rozmedzí približne 8 000–18 000), pričom mnoho zranených a veľké materiálne škody;
• veľké straty obrnených a leteckých prostriedkov na oboch stranách;
• tisíce vojakov a civilistov zasiahnutých, ako aj rozsiahle materiálne škody v postihnutých oblastiach.

Dôsledky vojny

Vojna mala dlhodobé regionálne a globálne dôsledky:

• Politicky prispela k posunu: Egypt pod vedením Anwara Sadata neskôr zintenzívnil diplomatické jednania s Izraelom, čo vyústilo do mierovej dohody – Camp David a egyptsko-izraelské dohody v roku 1979, v dôsledku ktorých sa Sinaj postupne vrátil Egyptu (1979–1982).
• Ekonomicky a geopoliticky vyvolala vojna ropnú krízu: arabské členské štáty OPEC v roku 1973 uvalili ropný embargó proti štátom podporujúcim Izrael, čo spustilo svetovú energetickú krízu, rast cien ropy a zmenu energetickej politiky mnohých krajín.
• Vo vojenskom a strategickom zmysle: konflikt odhalil zraniteľnosť a medzery v obranných systémoch, viedol k modernizácii zbraní a k intenzívnejšej militarizácii v oboch tábora; zároveň zdôraznil dôležitosť závislosti na zahraničnej pomoci a logistike (napr. letecké dodávky USA).
• Medzinárodne prehĺbil súťaž medzi superveľmocami a bol jedným z najväčších momentov studenej vojny, kedy hrozba priamej konfrontácie USA a Sovietského zväzu výrazne vzrástla (podobne blízko k jadrovému konfliktu bola svetová politika od kubánskej krízy).
• Pre región nastalo obdobie rokovaní, pričom roky 1973–1974 priniesli dočasné vojenské separačné dohody a následné rokovania o stiahnutí jednotiek a vytvorení demilitarizovaných pásiem.

Záver

Jomkippurská vojna bola krátkodobým, no veľmi intenzívnym konfliktom, ktorý zmenil geopolitickú rovnováhu na Blízkom východe a výrazne ovplyvnil medzinárodné vzťahy. Vojna ukázala, že ani jasný vojenský prevah nemusí zabrániť prekvapivému útoku a že riešenie dlhodobých územných sporov si vyžaduje kombináciu vojenských, diplomatických a politických krokov. Následné diplomatické úsilie prinieslo čiastočné zlepšenie vzťahov (najmä medzi Egyptom a Izraelom), avšak mnohé otázky regiónu zostali neriešené a viedli k ďalším napätiam v nasledujúcich dekádach.

Otázky a odpovede

Otázka: Ako sa nazýva aj Jomkipurská vojna?

Otázka: Kedy sa vojna odohrala?

Otázka: V ktorý deň sa vojna začala?

Otázka: Počas ktorého mesiaca sa táto vojna odohrávala?

Otázka: Prečo Egypt a Sýria zaútočili na Izrael?

Otázka: Ako dlho trvalo, kým sa tento konflikt vyriešil?

Otázka: Boli do tohto konfliktu okrem Izraela, Egypta a Sýrie zapojené aj iné krajiny?

Hľadajte podľa písmena