Edgar Aethling (alebo Edgar Ætheling, asi 1051 – asi 1126) bol posledný významnejší anglosaský uchádzač o anglický trón po smrti Eduarda Vyznávača v roku 1066. Ako vnuk kráľa Edmunda Ironsida bol medzi domácou šľachtou a Angličanmi všeobecne považovaný za legitímneho nástupcu a symbol kontinuitu pred normandským dobytím.
Pôvod a raný život
Edgar sa narodil v Maďarsku, kde jeho rodina žila v exile (exile) – jeho otec bol známy ako Eduard Vyhnanec. Rodinné vyhnanstvo súviselo s dynastickými sporami po tragickom období konca anglosaskej štvrtej dinastie. Keď mal Edgar približne päť alebo šesť rokov, jeho otec sa vrátil z Uhorska do Anglicka; krátko po návrate však Eduard Vyhnanec za záhadných okolností zomrel. Päťstoročný kontext vyhnanstiev a návratov je často spojený s premenlivou mocou dánskych a anglosaských panovníkov – po dlhších obdobiach, počas ktorých boli vplyvné aj severské sily (Vikingov), bolo náročné znovu nadviazať pevné postavenie v domácej politike.
Rok 1066 a nárok na trón
Po smrti Eduarda Vyznávača v januári 1066 vznikol spor o nástupníctvo. Hoci Edgar ako priamy potomek anglosaskej kráľovskej línie mal silný legitimizačný nárok, bol v tom čase ešte mladý a bez skúseností vedenia krajiny. Rýchle rozhodnutia witenagemotu a tlak silných veľmožov viedli k zvoleniu Harolda Godwinsona; po jeho porážke a smrti v bitke pri Hastings (14. októbra 1066) bol Edgar niektorými predstaviteľmi anglickej elity krátko vyhlásený za kráľa. Edgar však nikdy nebol korunovaný: politická a vojenská prevaha Viléma Normandského (korunovaného 25. decembra 1066) zmarila nádej na upevnenie jeho vlády.
Odpor, exil a ďalší osud
Po príchode Normandov Edgar zostal centrom národnej rezistencie. Spájal sa s povstaniami anglosaskej šľachty (napríklad s earlsmi Edwinom a Morcarom) a s dánskymi a škótskymi intervenciami, ktoré sa snažili využiť jeho nárok na podporu proti novému pánovi. Keď povstania zlyhali a situácia sa pre domácich odporcov normandskej vlády zhoršila, Edgar hľadal útočisko u cudzích panovníkov – prijali ho kráľ Škótska a neskôr aj vládcovia na kontinente. Viackrát sa vracal do Anglicka ako aktívny účastník povstaní, no bez stabilnej vojenskej podpory sa jeho snahy ukázali neúspešné.
Neskorší život a význam
S postupom rokov Edgar postupne strácal praktickú šancu na upevnenie trónu, no zostal živou pripomienkou anglosaskej legitímnosti. V niektorých prameňoch sa objavuje v službách normandskej a neskôr anglickej správy či na dvore ich nasledovníkov; v starších záznamoch sa uvádza, že sa neskôr usadil v Anglicku a žil až do začiatku 12. storočia, pričom dátum jeho smrti sa odhaduje približne na rok 1126. Edgar nikdy nezískal korunováciu ani významnú moc, no jeho osoba zostáva historicky dôležitá ako symbol posledného pokusu o anglosaské obnovenie po roku 1066.
Význam pre dejiny: Edgar Ætheling predstavuje v dejinách Anglicka prechodné obdobie medzi anglosaskou minulosťou a novou normandskou érou. Jeho krátke vyhlásenie za kráľa a následné osudy ilustrujú zložitosť nástupníckych práv, regionálnych aliancií a vplyvu vojenskej moci pri formovaní stredovekých kráľovstiev.