Golda Meirová (vyslovuje sa [Gol-da My-ear]; hebrejsky: גולדה מאיר, arab: جولدا مائير, rodená Golda Mabovitch, 3. mája 1898 - 8. decembra 1978, v rokoch 1917 až 1956 známa ako Golda Myerson) bola štvrtá premiérka štátu Izrael a jedna z najvýraznejších osobností izraelskej politiky 20. storočia.

Rané roky a presun do Palestíny

Golda Mabovitch sa narodila 3. mája 1898 v Kyjeve (vtedy súčasť Ruského impéria). V roku 1906 sa jej rodina presťahovala do Spojených štátov, kde žili v Milwaukee (Wisconsin). V USA získala základné vzdelanie a zapojila sa do židovského a socialistického hnutia. V roku 1917 sa vydala za Morris Myersona a po čase (v roku 1921) sa mladá rodina presťahovala do Britského mandátu Palestina, kde sa Golda angažovala v budovaní židovských inštitúcií a v práci s prisťahovalcami.

Politická kariéra a funkcie

V Palestíne sa Meirová aktívne zapojila do pracovného hnutia a odborov (Histadrut). Bola známou organizátorkou, vytrvalou zberačkou finančných prostriedkov a jednou z vedúcich osobností v rámci labouristickej strany Mapai. Po vyhlásení štátu Izrael bola zvolená do prvého Knesetu a od roku 1949 zastávala významné vládne posty.

  • Ministerka práce (1949–1956): počas týchto rokov sa podieľala na organizovaní prijímania masívnej imigrácie, na budovaní sociálnej infraštruktúry, bývania a zamestnanosti pre nových obyvateľov štátu.
  • Ministerka zahraničných vecí (1956–1969): ako šéfka izraelskej diplomacie posilňovala medzinárodné postavenie Izraela, rozvíjala vzťahy predovšetkým so Západom a bola dôležitou osobnosťou v medzinárodných rokovaniach.

Premiérka Izraela

17. marca 1969 sa Golda Meirová stala predsedníčkou vlády Izraela (predsedníčkou vlády), po náhlom úmrtí Leviho Eškola. Bola prvou ženou na čele izraelskej vlády a doteraz jedinou, ktorá túto funkciu zastávala. Vo svete bola tretia žena, ktorá sa stala hlavou vlády (po Sirimavo Bandaranaike a Indire Gándhí).

Meirová bola známa svojou priamou, rozhodnou povahou, v izraelskom i medzinárodnom publicistickom prostredí bola často označovaná ako „železná lady“ (silná žena), toto označenie sa pritom používalo ešte predtým, než ho zpopularizovali pri označovaní britskej premiérky Margaret Thatcherovej.

Najväčšie krízy počas jej premiérstva

Dva zásadné a tragické momenty definovali obdobie Meirovej na poste premiérky:

  • Zavraždenie športovcov na OH 1972: na letných olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 palestínska skupina úniesla a následne zavraždila jedenástich izraelských športovcov. Táto udalosť silne zasiahla izraelskú spoločnosť i vládu a viedla k zintenzívneniu bezpečnostných a odvetných opatrení.
  • Jomkippurská vojna v roku 1973: v októbri 1973 Egypt a Sýria prekvapivo napadli Izrael počas židovského sviatku Jom Kippur. Počiatočné údery nepriateľa priniesli vážne straty a odhalili zraniteľnosť izraelskej obrany. Meirová čelila kritike za nedostatočnú pripravenosť a reakciu vlády, čo viedlo k politickému napätiu doma i k dôkladnému vyšetrovaniu.

Vyšetrenia, odstúpenie a neskoršie roky

Po Jomkippurskej vojne bola ustanovená vyšetrovacia komisia (Agranatova komisia), ktorá prešetřovala príčiny zlyhania ozbrojených síl a pripravenosti vedenia. Komisia viedla k odvolaniu vysokých vojenských predstaviteľov a vyvolala silnú verejnú diskusiu. Aj keď politickému vedeniu nebola pripísaná primárna vina, politický tlak a verejná nespokojnosť nakoniec viedli Meirovú k oznámeniu odstúpenia v roku 1974; svoju funkciu premiérky zastávala až do odovzdania moci v polovici roku 1974.

Po odchode z aktívnej politiky sa venovala písaniu spomienok a verejným prejavom. Zomrela 8. decembra 1978 v Jeruzaleme na následky choroby (rakoviny).

Odkaz a hodnotenie

Golda Meirová zostáva jednou z najznámejších a najdiskutovanejších postáv izraelskej histórie. Jej silné vedenie, schopnosť mobilizovať zdroje a osobné nasadenie pri budovaní štátu sú oceňované rovnako ako kritika rozhodnutí počas vojnových kríz. Ako prvá a zatiaľ jediná žena na poste izraelského premiéra sa stala symbolom úlohy žien v politike a medzinárodnom postavení Izraela. Jej život a kariéra ilustrujú zložitosť vytvárania a obrany mladého štátu v turbulentnom regióne.