Lavrenty Beria
Lavrentij Pavlovič Berija (alebo Lavrentij Berija) (29. marec 1899 - 23. december 1953) bol vedúci predstaviteľ tajnej polície Sovietskeho zväzu za režimu Josifa Stalina. V roku 1953 Nikita Chruščov nariadil, aby bol Berija popravený ako zradca.
Berija bol sovietsky politik, maršal Sovietskeho zväzu a správca štátnej bezpečnosti, šéf sovietskeho bezpečnostného a tajného policajného aparátu (NKVD) za vlády Josifa Stalina počas druhej svetovej vojny a prvý podpredseda vlády v povojnových rokoch (1946-53).
Spravoval rozsiahle časti sovietskeho štátu. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako faktický maršal Sovietskeho zväzu, ktorý velil poľným jednotkám NKVD zodpovedným za protipartizánske operácie na východnom fronte. Jeho jednotky boli tiež zábranou proti tisícom "prebehlíkov, dezertérov, zbabelcov a podozrivých škodcov". Berija riadil rozsiahle rozširovanie pracovných táborov Gulag. Bol zodpovedný za dohľad nad tajnými obrannými inštitúciami známymi ako šarašky, ktoré mali rozhodujúci význam pre vojnové úsilie.
Berija zohral rozhodujúcu úlohu aj pri koordinácii sovietskych partizánov, ktorí za nemeckými líniami vytvorili pôsobivú spravodajskú a sabotážnu sieť. Zúčastnil sa na Jaltskej konferencii so Stalinom, ktorý ho americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi predstavil ako "nášho Himmlera". Po vojne organizoval komunistické prevzatie moci v krajinách strednej a východnej Európy.
Berijova nekompromisná bezohľadnosť pri plnení jeho povinností a schopnosť dosahovať výsledky viedli k tomu, že dohliadal na projekt sovietskej atómovej bomby. Stalin mu dal absolútnu prioritu a projekt bol dokončený za menej ako päť rokov. Na dosiahnutie tohto cieľa Berijova NKVD organizovala sovietsku špionáž proti Západu.
Berija bol povýšený na prvého podpredsedu vlády, kde uskutočnil krátku kampaň liberalizácie. Krátko bol súčasťou vládnucej "trojky" s Georgijom Malenkovom a Vjačeslavom Molotovom. Berijova prílišná sebadôvera vo svoje postavenie po Stalinovej smrti viedla k tomu, že nesprávne odhadol ostatných členov politbyra. Počas štátneho prevratu, ktorý viedol Nikita Chruščov a ktorému asistovali vojenské sily maršala Georgija Žukova, bol Berija zatknutý na základe obvinenia zo zrady počas zasadnutia, na ktorom ho odsúdilo celé Politbyro. Dodržiavanie pokynov NKVD zabezpečili Žukovove jednotky a po vypočúvaní bol Berija odvedený do suterénu Ľubjanky a zastrelený.
Otázky a odpovede
Otázka: Akej národnosti bol Lavrentij Pavlovič Berija?
Odpoveď: Lavrentij Pavlovič Berija bol gruzínsko-boľševický a sovietsky politik.
Otázka: Kedy a kde sa narodil?
Odpoveď: Narodil sa 9. marca 1899 v Merchauli v Ruskom impériu (Gruzínsko alebo Abcházsko).
Otázka: Kedy vstúpil do boľševickej strany?
Odpoveď: Do boľševickej strany pod vedením Vladimíra Iljiča Lenina vstúpil v roku 1917 vo veku 18 rokov.
Otázka: Aké funkcie zastával za režimu Josifa Stalina?
Odpoveď: V rokoch 1938 - 1945 bol Berija vedúcim tajnej polície Sovietskeho zväzu (šéf NKVD) a v rokoch 1946 - 1953 zastával funkciu šéfa MVD.
Otázka: Kto zosnoval plán na jeho popravu v roku 1953?
Odpoveď: Nikita Chruščov zosnoval sprisahanie s cieľom popraviť Beriju v roku 1953.
Otázka: Kde sa uskutočnila jeho poprava?
Odpoveď: Poprava sa uskutočnila v Moskve v Sovietskom zväze.
