Zoznam najvyšších stavieb na svete zahrnuje všetky konštrukcie, ktorých výška ich radí medzi rekordérov — bez ohľadu na účel či konštrukčný typ. Takýto prehľad často obsahuje veľa vysielacích stožiarov používaných pri televíznom vysielaní, ale aj samostatné veže, mostné pylóny, vysoké administratívne a obytné budovy, alebo priemyselné plošiny. Zoznamy sa obvykle zoradia podľa absolútnej výšky nad okolím, čo umožňuje porovnávať rôzne triedy stavieb spolu.

Typy stavieb

  • Stožiare a vysielacie veže – ľahké, veľmi vysoké konštrukcie často ukotvené lanami, ktoré slúžia na rádio a televízne vysielanie alebo mobilné siete. Mnohé z najvyšších stavieb sveta sú práve tohto typu.
  • Samostatné veže – masívnejšie veže s pevnou základňou, medzi známe príklady patrí CN Tower, ktoré sú turistickou atrakciou aj technickou infraštruktúrou.
  • Výškové budovy – administratívne a obytné mrakodrapy, ktoré sa merajú inak než stožiare; medzi historické ikony patrí napríklad Sears (Willis) Tower a moderné dominujúce stavby.
  • Pracovné plošiny a priemyselné konštrukcie – napríklad ropné plošiny a veľké ťažobné inštalácie, ktoré môžu mať značnú výšku nad hladinou mora.
  • Iné konštrukcie – mostné pylóny, veľké elektrické veže alebo špeciálne inžinierske objekty, ktoré sa v niektorých rebríčkoch tiež zvažujú.

Krátka história a vývoj

Najvyššie konštrukcie sa vyvíjali spolu s technológiami materiálov a požiadavkami komunikácie. V prvej polovici 20. storočia rástli komíny a cvičné stožiare pre rádio; neskôr sa rozšírili sieťové vysielače a televízne stožiare. S rozvojom architektúry a oceľových konštrukcií vzrástol aj záujem o mrakodrapy. V mnohých prípadoch išlo o súťaž medzi mestami a firmami o to, kto postaví vyššiu budovu alebo vežu — výsledkom sú známe ikonické stavby, ktoré plnia aj turistickú či reprezentatívnu funkciu.

Meranie, klasifikácia a kritériá

Pri zoradení najvyšších stavieb sa používa niekoľko spôsobov merania: úplná výška po najvyšší bod (vrátane antén), výška po posledné architektonické zakončenie (bez antén), a výška najvyššieho obývateľného podlažia. Rôzne inštitúcie môžu preferovať iné kritériá, preto sa rovnaké poradie môže líšiť v závislosti od definícií. Pri porovnávaní je dôležité rozlišovať stavby podporované lankami (typy stožiarov) od samonosných veží či budov.

Význam, používanie a príklady

Najvyššie stavby často plnia praktické úlohy: sú nosičmi vysielacích antén, poskytujú pracovný priestor v centrách miest, slúžia ako pozorovateľne alebo sú súčasťou priemyselných prevádzok. Mnohé z nich sú zároveň symbolmi progresu a majú kultúrny význam. Okrem už spomenutých príkladov možno naraziť na moderné výškové budovy v globálnych metropolách či na najvyššie stožiare, ktoré sú z pohľadu konštrukcie špecializované na podporu antén pre telekomunikačné zariadenia. Historické a technické súvislosti sa dajú ďalej preskúmať v odborných zdrojoch alebo lokálnych zoznamoch, napríklad v publikáciách venujúcich sa vežiam a stožiarom plachetníc, kde sa opisujú princípy nosnosti plachiet a stožiarov, alebo v technologických štúdiách venujúcich sa špecifikám na území ako v Spojenom kráľovstve, kde sa v angličtine často používa termín aerials.