Mikhail Bakunin

História

Michail sa narodil v Ruskom impériu v rodine ruskej šľachty. V mladosti bol nižším dôstojníkom ruskej armády, ale v roku 1835 sa vzdal funkcie. Odišiel do školy v Moskve študovať filozofiu a začal navštevovať radikálne skupiny, kde ho výrazne ovplyvnil Alexander Hercen. Bakunin odišiel z Ruska v roku 1842 do Drážďan a nakoniec do Paríža, kde sa stretol s George Sandovou, Pierrom-Josephom Proudhonom a Karlom Marxom

Nakoniec bol deportovaný z Francúzska za to, že vystupoval proti ruskému útlaku Poľska. V roku 1849 ho zatkli v Drážďanoch za účasť na českom povstaní v roku 1848. Bol vydaný do Ruska, kde ho uväznili v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade. Tam zostal až do roku 1857, keď ho poslali do pracovného tábora na Sibír. Utiekol do Japonska, USA a nakoniec na krátky čas skončil v Londýne, potom vo Švajčiarsku a Taliansku.

V roku 1868 sa Bakunin pripojil k socialistickému Medzinárodnému združeniu pracujúcich, ktoré združovalo odbory a robotnícke organizácie. Nezhody s Marxom, dôležitou osobou tejto organizácie, sa skončili Bakuninovým vylúčením za to, že má "tajnú organizáciu v rámci Internacionály".

Väčšia bakuninistická organizácia vydržala dlhšie ako jej malá marxistická konkurencia, ktorá pôsobila len v New Yorku. Bakunin presadzoval základné myšlienky syndikalizmu a anarchizmu. V rokoch 1870 až 1876 Bakunin napísal niektoré zo svojich dlhších spisov, napríklad Statizmus a anarchia a Boh a štát.

Parížska komúna spĺňala mnohé prvky Bakuninovho anarchistického programu - samosprávu, delegátov s mandátom, systém domobrany s volenými dôstojníkmi a decentralizáciu. Hoci bol Bakunin starý a chorý, pokúsil sa pripojiť k anarchistom aj v talianskej Bologni, ale bol nútený vrátiť sa v prestrojení do Švajčiarska, kde žil v Lugane. Zostal aktívny v robotníckych a roľníckych hnutiach v Európe a ovplyvnil aj hnutia v Egypte a Latinskej Amerike.

Súvisiace stránky

• Nechaev