Michail Alexandrovič Bakunin (/bəˈkuːnɪn/; 30. mája [18. mája] 1814 - 1. júla 1876) bol ruský anarchista. Bol jedným z prvých zakladateľov anarchizmu.

Michail Bakunin sa narodil do šľachtickej rodiny v Pryamuchine v Tverskej gubernii. Pôvodne slúžil v cisárskej armáde, no už mladý prešiel k štúdiu filozofie a politiky v Nemecku, kde pod vplyvom hegelovskej filozofie a revolučných ideí postupne radikalizoval svoje názory. Počas revolučných rokov 1848–1849 sa aktívne zapájal do revolučného hnutia v rôznych európskych krajinách a stál pri zrode nových foriem socialistickej a antiautoritárskej kritiky spoločnosti.

Život a politická činnosť

Bakunin sa zúčastnil viacerých povstaní a revolučných aktivít v Nemecku, Taliansku a Francúzsku. Po neúspechoch revolučných pokusov bol zatknutý a po súdoch v 50. rokoch 19. storočia poslaný do vyhnanstva v Sibíri. V 60. rokoch sa mu podarilo utiecť a vrátiť sa do západnej Európy, kde pokračoval v politickej činnosti, písal a organizoval revolučných aktivistov.

V 60. a 70. rokoch 19. storočia sa Bakunin stal významnou osobnosťou medzinárodného robotníckeho hnutia. Bol popredným členom Prvej internacionály (Medzinárodnej pracovnej asociácie), kde sa dostal do ostrej konfrontácie s Karlom Marxom a jeho prívržencami kvôli rozdielnym predstavám o organizácii hnutia, štáte a revolúcii. Spor vyvrcholil na kongrese v Haagu (1872), kde bol Bakunin a jeho stúpenci zbavení vplyvu a nakoniec vylúčení.

Hlavné myšlienky

Bakuninova teória patrí do prúdu tzv. kolektivistického anarchizmu. Medzi jeho kľúčové myšlienky patrili:

  • Antiautoritárstvo: odmietal štát, centralizovanú moc a profesionálnu byrokraciu; veril, že autorita vedie k útlaku a že sloboda je nemožná pod vládou.
  • Revolučná prax a spontánnosť: zdôrazňoval potrebu priameho hnutia ľudu a revolučnej akcie namiesto dôvery v parlamentné alebo “vzdelávacie” metódy.
  • Federativizmus: navrhoval samosprávne, federatívne zoskupenia obcí, pracovísk a komunít ako alternatívu k centralizovanému štátu.
  • Sociálna rovnosť: obhajoval kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov a rozdelenie výstupov podľa práce, pričom sa odlišoval od kapitalizmu i od autoritárskych foriem socializmu.
  • Antiklerikalizmus a sekulárnosť: kritizoval náboženský vplyv v politike a videl náboženstvo ako nástroj moci, ktorý podporuje podriadenosť.

Diela a písomné odkazy

Bakuninove texty a listy mali veľký vplyv na rozvoj anarchistickej teórie. Medzi známe práce, ktoré sú mu pripisované alebo ktoré zhrnujú jeho myšlienky, patria napríklad God and the State (Boh a štát) a Statism and Anarchy (Štát a anarchia) — mnohé z jeho úvah boli publikované či zostavené posthumne. Jeho listy a spisy o politike, organizácii a revolučnej stratégii sa stali súčasťou základnej literatúry antiautoritárskeho hnutia.

Vplyv a odkaz

Bakuninov dôraz na priame akcie, autonómiu hnutí a federatívne riešenia ovplyvnil nielen 19. storočie, ale aj neskoršie smery anarchizmu, anarcho-syndikalizmu a libertárskeho socializmu. Jeho myšlienky mali výrazný dosah na rôzne robotnícke a revolučné hnutia v Európe — napríklad v Španielsku v prvej polovici 20. storočia. Bakunin tak zostáva jednou z kľúčových postáv v dejinách antiautoritárskej teórie a praxe.

Kritika a kontroverzie

Bakunin bol zároveň predmetom kritiky zo strany marxistov a iných socialistických prúdov, ktorí ho obviňovali z nedostatočnej pozornosti k ekonomickej organizácii a z idealizovania spontánnosti. Ďalej bol kritizovaný za niektoré osobné návyky a za silné, niekedy protiklade emotívne vyhrotené postoje v interných konflitkoch hnutia. Napriek tomu jeho príspevok k diskusii o slobode, moci a organizácii spoločnosti zostáva dôležitý.

Záver

Michail Alexandrovič Bakunin bol zásadnou postavou raného anarchizmu: kombinoval filozofické odvodenia z nemeckej filozofie s revolučnou praxou a osobitným dôrazom na slobodu, autonómiu a federálne usporiadanie spoločnosti. Jeho dielo ostáva predmetom štúdia a diskusie medzi politickými teoretikmi i aktivistami, ktorí sa zaoberajú alternatívami k štátu a k autoritárskym formám socializmu.