Millard Fillmore (7. januára 1800 – 8. marca 1874) bol 13. prezidentom Spojených štátov a do úradu nastúpil v roku 1850 po smrti predchodcu. Ako prezident v rokoch 1850–1853 zastával praktickú, kompromisnú politiku zameranú na udržanie únijného pokoja v predvojnovom období. Bol posledným prezidentom za stranu whigov a historicky dôležitým pre rozhodnutia, ktoré predznamenali rastúce napätie medzi severom a juhom krajiny.

Život a predprezidentská kariéra

Fillmore pochádzal zo skromného prostredia a vyštudoval právo; pred vstupom do snemu slúžil v zastupiteľských funkciách v štáte New York a neskôr v Kongrese. Ako viceprezident bol zvolený po boku prezidenta Zacharyho Taylora a do funkcie prezidenta prešiel po Taylorovej smrti v roku 1850. Jeho politické korene boli vo whigovskej tradícii, ktorá zdôrazňovala ekonomický rozvoj a ústavný poriadok.

Prezidentstvo a hlavné rozhodnutia

Najvýznamnejším momentom Fillmoreovho pôsobenia bol podpis Kompromisu z roku 1850, súboru zákonov, ktoré mali zmierniť spor o rozšírenie otroctva do nových území. Medzi kontroverzné opatrenia patrila prísnejšia úprava donucovacích pravidiel pri navracaní otrokov, tzv. Fugitive Slave Act, čo mu prinieslo ostrú kritiku zo strany abolicionistov. Z hľadiska zahraničnej politiky inicioval a podporil misiu floty pod vedením admirála Perryho, ktorá viedla k otvoreniu obchodných vzťahov s Japonskom (expedícia skončila dohodami v polovici 50. rokov 19. storočia).

  • Kompromis z roku 1850 – legislatívny balík, ktorý Fillmore podporil a podpísal.
  • Fugitive Slave Act – sporné ustanovenia, ktoré posilnili práva vlastníkov otrokov pri ich navracaní.
  • Otvorenie Japonska – diplomatická iniciatíva, ktorú Fillmore podporil prostredníctvom námorných misií.

Keďže jeho rozhodnutia rozdelili politickú scénu, strana whigov ho v roku 1852 už nepostavila za svojho kandidáta. Neskôr, v roku 1856, kandidoval za Americkú ("Know Nothing") stranu, no neuspel a postupne ustúpil z verejného života.

Odkaz a význam

Fillmoreov odkaz je zmesou praktizmuskej politiky a kontroverzií. Na jednej strane je pripomínaný za snahy udržať úniu a za výkon štátnej diplomacie, ktorá prispela k začiatku kontaktov s Japonskom; na druhej strane je kritizovaný za podporu donucovacích opatrení týkajúcich sa otroctva. Historicky je tiež známy ako posledný prezident, ktorý bol členom whigov, a ako posledný, ktorý nebol členom Demokratickej alebo Republikánskej strany.

Pre viac informácií o jeho období v úrade a politických súvislostiach pozrite: o Fillmoreovi a prezidentskom období, o strane whigov, o demokratickej strane, o republikánskej strane a o Zacharym Taylorovi.