Nancy Davis Reaganová (rodným menom Anne Frances Robbinsová; 6. júla 1921 – 6. marca 2016) bola herečka, americká prvého pána — vdova po Ronaldovi Reaganovi, 40. prezidentovi Spojených štátov, a v rokoch 1981 až 1989 pôsobila ako prvá dáma Spojených štátov. Bola známa svojím silným vplyvom na manžela, angažovanosťou v protidrogovej kampani a tiež svojím štýlom a módnym vkusem.

Raný život a herecká dráha

Reagan sa narodila na Manhattane v New Yorku. Jej rodičia sa rozviedli krátko po jej narodení a časť detstva prežila v Marylande, kde žila u tety a strýka, kým si jej matka hľadala hereckú prácu. Neskôr ju vychovával a oficiálne adoptoval jej nevlastný otec, čo viedlo k zmene priezviska na Davis.

V 40. a 50. rokoch 20. storočia sa presadila ako herečka v Hollywoode pod umeleckým menom Nancy Davis. Objavila sa v niekoľkých filmoch a menších úlohách, medzi ktorými sú napríklad:

  • Donovanov mozog (Donovan's Brain)
  • Noc do rána (Night into Morning)
  • Pekelníci z námorníctva (Hellcats of the Navy) — film, v ktorom si zahral aj jej budúci manžel Ronald Reagan.

Herecká kariéra jej priniesla kontakty v zábavnom priemysle a v roku 1952 sa vydala za Ronalda Reagana, ktorý bol v tom čase významnou osobnosťou v hereckej asociácii. Pár mal dve deti, Rona a Patti, a Nancy sa stala tiež nevlastnou matkou detí z Reaganovho predchádzajúceho manželstva.

Prvá dáma Kalifornie a záujem o verejnú službu

Keď sa Ronald Reagan stal v rokoch 1967–1975 guvernérom Kalifornie, Nancy plnila úlohu prvej dámy štátu. Počas týchto rokov sa začala viac angažovať v charitatívnych a spoločenských aktivitách, zúčastňovala sa na verejných podujatiach a podporovala programy zamerané na rodiny a starostlivosť o seniorov. Stala sa tiež súčasťou programu náhradných starých rodičov, ktorý podporoval dobrovoľnícku starostlivosť a pomoc rodinám.

Prvá dáma Spojených štátov (1981–1989)

Nancy Reaganová sa stala prvou dámou Spojených štátov v januári 1981 po zvolení svojho manžela do funkcie. V Bielom dome jej rola zahŕňala reprezentáciu, organizovanie oficiálnych podujatí a vedenie domácich programov. Bola známa láskou k móde — často nosila šaty od popredných návrhárov — čo pritiahlo značnú pozornosť médií. Zároveň čelila kritike, napríklad v prvom funkčnom období za rozhodnutie vymeniť porcelán v Bielom dome, čo verejnosť vnímala ako prehnané výdavky.

Jedným z najznámejších programov, ktoré iniciovala, bola protidrogová kampaň "Just Say No" (Len povedz nie), zameraná predovšetkým na prevenciu zneužívania drog medzi deťmi a mládežou. Program zahŕňal školské prednášky, verejné kampane a spoluprácu s komunitnými organizáciami. Kampane mali široký dosah a stali sa jedným z poznávacích znakov Reaganovej administratívy v oblasti domácej politiky.

Kontroverzie a vplyv na politiku

Reaganová bola známa tým, že svojho manžela silno chránila a mala výrazný vplyv na jeho okolie i rozhodnutia. Kontroverzia vznikla v roku 1988, keď sa zverejnilo, že si najala astrológa, aby jej pomohol pri plánovaní prezidentovho programu po atentáte na jej manžela 30. marca 1981. Podľa správ astrológia pomáhala pri určovaní vhodných termínov pre verejné vystúpenia a cesty prezidenta. Táto skutočnosť vyvolala otázky o tom, do akej miery osobné presvedčenia a poradcovia prvej dámy ovplyvňovali administratívne rozhodnutia.

Nancy mala tiež výraznú úlohu pri personálnych otázkach a výbere niektorých členov personálu Bieleho domu; v niektorých prípadoch ju médiá a kritici vinili z prílišného zasahovania do politických a diplomatických záležitostí. Zároveň ju mnohí vnímali ako oddanú manželku, ktorá sa snažila chrániť prezidenta pred nepriaznivým tlakom a špekuláciami.

Neskoršie roky, osobné skúsenosti a odkaz

Po odchode z Bieleho domu v roku 1989 sa Reaganovci usadili pri Reaganovej knižnici v Californii a Nancy venovala veľa času starostlivosti o chorého manžela. Ronaldovi Reaganovi diagnostikovali v roku 1994 Alzheimerovu chorobu, a Nancy sa stala jeho hlavnou opatrovateľkou až do jeho smrti v roku 2004.

V osobnom živote Nancy prešla aj zdravotnými ťažkosťami — v 80. rokoch jej diagnostikovali rakovinu prsníka a podstúpila liečbu, vrátane operácie, čo neskôr otvorilo verejnú debatu o starostlivosti a dôvere voči lekárskej starostlivosti.

Po smrti manžela zostala aktívna v rámci jeho dedičstva: podporovala Reaganovu knižnicu, zúčastňovala sa memorabilií a verejných podujatí, a v neskorších rokoch sa angažovala v presadzovaní výskumu kmeňových buniek ako prostriedku na liečbu neurodegeneratívnych chorôb. Jej podpora pokroku vo výskume bola do istej miery motivovaná skúsenosťami s Alzheimerovou chorobou u Ronalda Reagana.

Nancy Reaganová zomrela 6. marca 2016 vo veku 94 rokov. Po jej smrti sa zdôrazňoval zložitý odkaz: bola vnímaná ako silná, lojálna a ochraniteľská partnerka prezidenta, ale zároveň čelila kritike za svoj vplyv na politiku a osobné rozhodnutia Bieleho domu. Jej život zahŕňal hereckú kariéru, rolu prvej dámy na dvoch úrovniach (štátnej i národnej), vykonávanie charitatívnej práce a dlhodobú snahu udržať a rozvíjať odkaz Reaganovej politiky a verejných iniciatív.