Divadlo (umenie)

História

Staroveké Grécko

Prví ľudia, o ktorých vieme, že vytvorili divadelné hry, boli starí Gréci okolo roku 500 pred n. l. Rozdelili divadelné hry na dva druhy: tragédiu a komédiu. Toto delenie sa používa dodnes. Najznámejšími starogréckymi autormi divadelných hier sú Aischylos, Sofokles, Euripides a Aristofanes. Niektoré z ich hier sa zachovali a hrajú sa dodnes.

Tieto starogrécke hry sa hrali pod holým nebom vo veľkých amfiteátroch, aby ich mohlo vidieť veľa ľudí. Medzi dramatikmi sa konali súťaže (ľudia, ktorí píšu hry, sa nazývajú dramatici) a víťaz získaval cenu.

Gréci mali mnoho geniálnych nápadov. Používali mechanické zariadenia, ako sú padacie dvere a machina: žeriav na vyťahovanie bohov na javisko a z javiska (preto "Deus ex machina"). Mali grécky chór, ktorý poskytoval informácie, ktoré pomáhali divákom sledovať predstavenie. Chór komentuje témy a ukazuje, ako by diváci mohli reagovať na drámu. Hráči nosili masky. Ilustrácie na vázach zobrazujú masky podobné helmám, ktoré zakrývajú celú tvár a hlavu, s otvormi pre oči a malým otvorom pre ústa, ako aj parochňu. Maska sa mala "rozplynúť" v tvári a umožniť hercovi vžiť sa do úlohy. Preto diváci nemysleli na herca, ale na postavu.

Stredovek

V stredoveku začala katolícka cirkev používať divadlo ako spôsob rozprávania biblických príbehov ľuďom, ktorí nevedeli čítať. Písali sa mysteriózne hry, v ktorých každú časť biblického príbehu hrala iná skupina ľudí. Písali zázračné hry, ktoré sa týkali života svätých. Písali mravoučné hry, ktoré učili divákov, ako žiť dobrý kresťanský život.

Divadelné hry Commedia dell'arte

V roku 1500 cestovali po Taliansku skupiny hercov, ktorí hrali komické hry na pobavenie obyvateľov miest. Tieto hry sa nazývali Commedia dell'arte a okolo tej istej skupiny postáv sa vytvárali rôzne príbehy. Herci si často vymýšľali hovorené repliky pre každé predstavenie.

V Taliansku a vo Francúzsku boli v tomto období populárne aj iné druhy hier nazývané neoklasické drámy a neoklasické komédie. Tieto hry boli napísané tak, aby kopírovali štýl hier zo starovekého Grécka a Ríma.

Alžbetínske divadlo

Koncom 16. storočia (pred rokom 1600) začali kočovní herci vystupovať v pevných divadelných budovách. V tomto období napísal William Shakespeare. Žil v rokoch 1564 až 1616. V tom čase v Anglicku nesmeli vystupovať ženy, takže mužskí herci hrali ženské postavy.

Jeho divadlo sa nachádzalo v Londýne v Anglicku. Volalo sa Globe Theatre. Bolo to divadlo pod holým nebom a hry sa hrali počas dňa pre veľké publikum. Jeho hry boli veľmi populárne a mnohé sa hrajú dodnes. Mnohí ľudia sa domnievajú, že Shakespeare bol jedným z najlepších dramatikov (autorov divadelných hier).

Počas protektorátu boli hry vrátane Shakespearových zakázané. Potom sa napísalo a hralo oveľa viac hier.

Hry z roku 1900

Po druhej svetovej vojne začali dramatici v Európe a Spojených štátoch písať hry v novom štýle nazývanom "divadlo absurdity". Po tom, čo videli hrôzy vojny, mali títo dramatici pocit, že všetky ich staré hodnoty boli zničené. Dramatici ako Samuel Beckett, Eugène Ionesco, Harold Pinter a Jean Genet napísali hry, ktoré sa považujú za "divadlo absurdity".

V hrách "Divadla absurdity" sa objavujú niektoré z myšlienok, ktoré sú súčasťou filozofie (spôsobu myslenia) nazývanej existencializmus. Existencializmus sa veľmi líši od mnohých iných filozofií. Väčšina náboženstiev a filozofií hovorí, že ľudský život má zmysel (alebo cieľ). Filozofia existencializmu tvrdí, že ľudský život nemá zmysel (alebo účel). Keď niečo nemá zmysel, je to "absurdné". (absurdný znamená hlúpy a nezmyselný.)

Hry napísané týmto štýlom nútia ľudí premýšľať o otázkach ako "aké je to byť človekom vo svete?" a "čo znamená pre človeka byť slobodný?" Často sú plné smutných emócií, ako sú obavy, strach a myšlienky na smrť.

Staroveké rímske divadlo v Sýrii


Neolitická kamenná maska, 7 000 rokov pred n. l.


Harlekýn a kolumbína

Divadelné prestávky

Divadelné pobyty sú formou krátkej dovolenky, ktorej základom je návšteva divadelného predstavenia. Divadelné pobyty zvyčajne zahŕňajú ubytovanie v hoteli na jednu noc v cene.