Paul Ehrlich (14. marca 1854 - 20. augusta 1915) bol nemecký lekár židovského pôvodu. V roku 1908 získal spolu s Iľjom Mečnikovom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za zistenie, ako imunita bojuje proti chorobám. Ehrlichove práce spočiatku spájali experimentálnu bakteriológiu, farbenie tkanív a štúdium obranných mechanizmov organizmu; neskôr jeho teoretické predstavy o špecifickosti reakcií buniek a protilátok položili základy modernej imunológie.
Výskum imunológie a teória „bočných reťazcov“
Ehrlich rozvinul myšlienky, podľa ktorých bunky majú špecifické väzbové miesta (nazývané neskôr receptory), ktoré rozpoznávajú cudzie látky a spúšťajú obranné reakcie. Túto predstavu nazval „side-chain theory“ (teória bočných reťazcov) a stala sa dôležitým krokom k pochopeniu špecifickej imunity a vzniku protilátok. Z tohto vyplývala aj známá koncepcia „magickej guľky“ (magic bullet) — idey, že existujú látky, ktoré cielene pôsobia na choroboplodné zárodky bez poškodenia hostiteľa, čo otvorilo cestu k rozvoju chemoterapie.
Farebné techniky, bunková morfológia a objavy v hematológii
Ehrlich zlepšil a systematizoval metódy farbenia baktérií (svojimi úpravami doplnil aj farbenie podľa Grama) a zhrnul vtedy známe techniky farbenia buniek. Vďaka týmto postupom ukázal, ako rozlíšiť rôzne druhy bielych krviniek, a objavil a popísal žírne bunky (mastocyty), ktoré majú dôležitú úlohu v alergických a zápalových reakciách. Experimentálne tiež preukázal účinky farbív na parazity: metylénová modrá, ktorá farbí baktérie a bunkové jadrá, dokáže malarického parazita Plasmodium oslabiť a prispieť k znižovaniu horúčky.
Salvarsan a vznik modernej chemoterapie
Ehrlich viedol rozsiahly program hľadania cieľových liečiv proti pôvodcom chorôb. V rámci tohto programu objavil prvú účinnú liečbu syfilisu — zlúčeninu arzénu, ktorá sa označovala obchodným názvom Salvarsan (známy aj ako „liek 606“ alebo arsphenamine), vyvinutú v spolupráci so svojim japonským kolegom Sahachiro Hata na začiatku 20. storočia. Tento úspech potvrdil praktickú hodnotu Ehrlichovej predstavy o selektívnej liečbe infekcií a položil základy systematickému vyvíjaniu liekov na základe cieleného účinku.
Práca na parazitárnych chorobách a farbivá
Ehrlich skúmal trypanozomózu a iné protozoárne choroby. Vyrobil tzv. trypanovú červeň, ktorá sa ukázala ako účinná proti trypanozómam — účinok tejto farby bol (ako ukázal jeho japonský asistent Šiga) dôležitým dôkazom možnosti použiť farbivá a chemické látky na potlačenie parazitov a vyvolanie novej línie výskumu v chemoterapii.
Antiséra, štandardizácia a spolupráce
Ehrlich významne prispel k vytvoreniu antiséra proti záškrtu a vyvinul metódu štandardizácie terapeutických sér, čo umožnilo spoľahlivejšie a bezpečnejšie použitie sérnej terapie. Na poli sérologických a terapeutických štúdií spolupracoval s viacerými odborníkmi; Emil von Behring, ktorý so sérou proti záškrtu urobil zásadný priebeh v liečbe infekčných chorôb, dostal za vývoj sérovej terapie Nobelovu cenu v roku 1901.
Dedičstvo
Paul Ehrlich sa považuje za jedného z priekopníkov moderného lekárskeho výskumu: jeho kombinácia teoretických koncepcií s praktickými experimentmi priniesla prelomové výsledky v imunológii, hematológii a farmakológii. Myšlienky o špecifickosti interakcií medzi látkami a bunkami, ako aj koncepcia „magickej guľky“, ovplyvnili neskorší vývoj protinádorových liečiv, antibiotík a cielenej liečby infekčných chorôb. Jeho pracovné metódy — systematické skúšanie, štandardizácia a použitie farbení — zostávajú základom laboratórnej a klinickej praxe dodnes.