Richard III (2. októbra 1452 – 22. augusta 1485) bol anglický kráľ, ktorý vládol v rokoch 1483 až 1485 a je považovaný za posledného panovníka z rodu Plantagenetovcov. Narodil sa ako syn Richardsa, 3. vévodu z Yorku, a jeho manželky Cecílie Nevilleovej a počas svojho krátkeho života zohral významnú úlohu v konfliktoch neskorej stredovekej Anglicka.
Raná kariéra a vojna ruží
Richard sa profiloval už v čase vojny ruží členom rodu Yorkovcov. Bol mladším bratom kráľa Eduarda IV a po vojnových udalostiach 1460.–70. rokov si vybudoval povesť skúseného vojvodcu a správcovského predstaviteľa — najmä v severných častiach krajiny, kde pôsobil ako kráľov zástupca a zodpovedal za udržiavanie poriadku.
Vzostup na trón
Keď kráľ Eduard IV zomrel, jeho 12-ročný syn sa stal kráľom Eduardom V. Richard dostal úlohu "protektora", čo znamenalo, že bude riadiť krajinu, kým Eduard V. nedospeje. V lete 1483 však Richard využil politickú podporu a postupne odstránil prekážky, ktoré bránili jeho vláde: prostredníctvom parlamentného rozhodnutia (známeho ako Titulus Regius) bol vyhlásený za právoplatného panovníka a korunovaný ako Richard III. Tieto kroky sprevádzalo odvolanie legitimity potomkov kráľa Eduarda IV., čím sa vytvoril právny základ jeho nástupu na trón.
Princovia v Tower a spory o vinu
Krátko po Richardovom nástupe na trón Eduard V. a jeho mladší brat zmizli, keď žili v londýnskom Toweri. Mnohí ľudia začali tvrdiť, že Richard prikázal chlapcov zabiť. Historici si tým nie sú istí: pri nedostatku jednoznačných priamych dôkazov existujú viaceré teórie vrátane obvinení namierených proti Richardovi, vojvodovi z Buckinghammu, či dokonca proti Henrichovi Tudorovi a ďalším politickým súperom. Otázka osudu "princov v Toweri" zostáva jednou z najväčších nejasností anglickej stredovekej histórie a dodnes neexistuje všeobecný konsenzus.
Vládnutie a reformy
Počas svojej krátkej vlády sa Richard III. snažil utvrdiť autoritu trónu a zaviesť poriadok. Mnohé pramene pripisujú jeho vláde určitú snahu o právnu reformu a zlepšenie spravodlivosti: prosadil opatrenia zamerané na potláčanie nezákonného násilia a zneužívania práv moci, upevnil administratívne mechanizmy v severných oblastiach a usiloval sa o rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konania. Z týchto dôvodov niektorí historici zdôrazňujú, že aj keď bol politicky bezohľadný, priniesol aj praktické reformy, ktoré pomáhali bežným ľuďom a zlepšovali fungovanie štátu.
Rodinný život
Richard sa oženil s Annou Neville, dcérou vojvodu z Warwicku (známeho ako "Kingmaker"). Z manželstva sa narodilo dieťa — syn Edward of Middleham — ktorý však zomrel v roku 1484 ako mladý. Richard teda pri svojom nástupe na trón nemal žiadnych preživších legitimných dedičov, čo oslabovalo jeho pozíciu v očiach šľachty a širšej verejnosti.
Bitka na Bosworthskom poli a smrť
Richard čelil vzbure Henricha Tudora, ktorá vyvrcholila v bitke na Bosworthskom poli, dňa 22. augusta 1485. V boji bol Richard zabitý; jeho armáda bola porazená a na trón nastúpil Hendrik Tudor ako Henrich VII., čím sa začala dynastia Tudorov. Richardovo telo bolo po bitke rýchlo pochované v kostole v Leicesteri, v kláštore Greyfriars.
Objav, exhumácia a moderné forenzné výskumy
V roku 2012 archeologický tím Univerzity v Leicestershire objavil kostrové pozostatky pod parkoviskom na mieste bývalého kláštora Greyfriars. Forenzné analýzy ukázali, že ide o muža približne vo veku 32 rokov, s výrazným skolióznym zakrivením chrbtice (čo mohlo vysvetliť dobové a neskoršie zveličené predstavy o jeho „hrbáčstve“). Skelet niesol množstvo rán, vrátane smrteľnej rany do lebky, ktoré sú v súlade so zraneniami utrpenými v bitke. Porovnanie mitochondriálnej DNA s matrilineálnymi potomkami Richardovej rodiny potvrdilo totožnosť kostry ako Richardovej. V roku 2015 bol nález slávnostne znovu pochovaný v leicesterskej katedrále (reinterment sa konal 26. marca 2015).
Povesť a historická interpretácia
Richard III. bol dlhé roky považovaný za zloducha. Tento obraz umocnili tudorovskí králi a kráľovné, ako aj slávna Shakespearova hraRichard III, ktorá ho vykreslila ako intrigána a bezohľadného vraha. V súlade s tým ho mnoho súdobých a neskorších autorov opisovalo veľmi negatívne. Napriek tomu sa v modernej historiografii objavuje vyváženejší pohľad: zatiaľ čo niektorí pokračujú v kritike jeho politických postupov, iní poukazujú na konkrétne administratívne a právne opatrenia, ktoré mohli priniesť skutočný úžitok pre stabilitu a spravodlivosť v krajine. Aktivisti a amatérski i profesionálni historici (napríklad členovia Richard III Society) sa zasadzujú o ďalšie prehodnotenie jeho životného diela a povesti.
Richard III. zostáva postavou, ktorá rozdeľuje názory — pre niektorých symbol bezohľadnej moci, pre iných schopný vládca, ktorému bola neraz prilepená nelichotivá nálepka starších aj novších protivníkov. Jeho krátka vláda a dramatický pád z moci sú pútavým príbehom neskorého stredoveku, ktorý stále podnecuje výskum, diskusiu aj populárnu predstavivosť.

