Rod Plantagenetovcov vládol Anglicku v tej či onej podobe od vlády Henricha II., ktorá sa začala v roku 1154, až do nástupu rodu Tudorovcov k moci, keď Richard III. padol v bitke na Bosworthskom poli v roku 1485.

Pochádza z čias anjelských grófov (od roku 1360 vojvodov) západofrancúzskej provincie Anjou. Patria k nej tri dynastie: Angevinovci, rod Lancasterovcov (Lancasterovci) a rod Yorkovcov (Yorkovci). Lancasterovci a Yorkisti bojovali proti sebe vo vojnách ruží, aby získali korunu len pre svoju dynastiu.

Pôvod mena a vznik rodu

Meno „Plantagenet“ pochádza podľa stredovekej tradície od prímenia Geoffreya z Anjou – Plantegenest (pravdepodobne podľa žltého kríčka bôbušky, lat. planta genista). Skutočnou rodovou líniou, ktorá sa stala panovníckou, začína zosobášnenie grófa Geoffreya z Anjou s anglickou následníčkou Matildou (dcérou kráľa Henricha I.). Ich synom bol Henrich II., ktorý v roku 1154 nastúpil na anglický trón a položil základ anjelskému (Angevin) panstvu v Anglicku i vo Francúzsku.

Angevinovci a rozmach (Angevin Empire)

Pod vládu Henricha II. a jeho potomkov sa dostali rozsiahle majetky vo Francúzsku (Normandia, Anjou, Maine, pozvoľna aj časť Akvitánie cez manželstvo s Eleonorou Akitánskou). Tento súbor území a práv v Anglicku a na kontinente historici nazývajú Angevin Empire. Henry II zaviedol dôležité reformy práva a správy, ktoré ovplyvnili vývoj anglickej právnej tradície. Jeho spory s arcibiskupom Thomasom Becketom ukazujú napätie medzi kráľovskou mocou a cirkvou v 12. storočí.

Významní panovníci a udalosti

  • Henrich II (vláda od 1154) – rozšírenie panstva, právne reformy.
  • Richard I. (Lev srdce) – krížové výpravy, symbol rytierstva; veľa času strávil mimo Anglicka.
  • Kráľ Ján (bez odkazu v texte) – slabšia vláda, stratenie francúzskych území a podpísanie Magna Carta (1215), čo obmedzilo kráľovskú moc a posilnilo postavenie šľachty a právne inštitúcie.
  • Eduard I. – konsolidácia moci, zákonodarné kroky a snahy o podrobenie Walesu a Škótska.
  • Eduard III. – nárok na francúzsku korunu, začiatok Storočnej vojny; za jeho vlády sa rod rozvetvil do viacerých mocných línií.
  • Richard II. – konfrontácie so šľachtou, povstania (napr. Povstanie roľníkov) a nakoniec zvrhnutie.

Vznik vetiev: Lancaster a York

Po niekoľkých generáciách potomkov Eduarda III. sa dynastia rozdelila do viacerých rodových línií. Najvýznamnejšie sa stali dve vetvy:

  • Lancasterovci – pochádzali z mladšieho syna Eduarda III., Johna z Gauntu; na trón sa dostal Henrich IV., čím začala lancasterská línia panovníkov (Henrich IV., Henrich V., Henrich VI.).
  • Yorkovci – nároky Yorkovcov vychádzali z iných potomkov Eduarda III. a z dedičských práv cez príbuzenské sväzky; medzi známymi panovníkmi boli Eduard IV. a Richard III..

Vojny ruží (1455–1487)

Konflikt medzi Lancasterovcami (červená ruža) a Yorkovcami (biela ruža) známy ako vojny ruží bol sériou vnútorných bojov o anglický trón v polovici a druhej polovici 15. storočia. Boje prešli viacerými fázami: úspechy a pády jednotlivých vodcov, zrady, bitky (napr. Towton, Tewkesbury) a častá zmena korunného nositeľa.

V roku 1485 vyvrcholil konflikt bitkou na Bosworthskom poli, kde padol Richard III. a vojenský a politický víťaz, Henrik Tudor, si vzal za manželku Izabetu z Yorku, čím zjednotil obe vetvy a založil dynastiu Tudorovcov (rod Tudorovcov), ktorá ukončila obdobie Plantagenetov.

Dedičstvo Plantagenetov

Plantageneti zanechali hlboký odtlačok na anglickej histórii: administratívne a právne reformy, rozvoj parlamentu, vrátane procesu, ktorým sa kráľovská moc stala viazanejšou zákonom a mocou šľachty a parlamentu. Ich dlhá vláda takformovala stredovekú anglickú spoločnosť a štát, ktorého pozostalosti cítime v inštitúciách aj dnes.