Mozgová smrť — definícia, diagnostika, príčiny a dôsledky

Mozgová smrť — jasná definícia, diagnostika, hlavné príčiny a dôsledky. Odborné vysvetlenie, praktické informácie a postupy diagnostiky. Zistite viac.

Mozgová smrť znamená, že mozog prestal pracovať. Mozgová smrť je trvalá a nedá sa vyliečiť ani zvrátiť. Žiadna liečba nemôže pomôcť. Keď je mozog mŕtvy, žiadna časť mozgu nevykazuje aktivitu. Každá časť mozgu je mŕtva, do mozgu neprúdi kyslík a v žiadnej časti mozgu neprebieha elektrická aktivita.

Mozog riadi všetko, čo potrebujeme na to, aby sme zostali nažive. Riadi napríklad dýchanie, telesnú teplotu, srdcovú frekvenciu a mnoho ďalších dôležitých vecí. Keď je človek mozgovo mŕtvy, jeho mozog nemôže ovládať žiadnu z týchto vecí. Osoba s mŕtvym mozgom nemôže sama dýchať. Nikdy sa nebude môcť prebudiť ani si uvedomiť, čo sa okolo neho deje.

Niekedy sa mozgovo mŕtvi ľudia udržiavajú pri živote pomocou špeciálnych prístrojov a liekov. Lekári môžu napríklad zaviesť hadičku do hrdla a pomocou prístroja nazývaného ventilátor pumpovať kyslík do pľúc. Tieto prístroje síce dokážu na určitý čas udržať pri živote ostatné orgány, ale mozgu nepomôžu k zlepšeniu stavu. Nakoniec prestanú fungovať aj ostatné orgány.

Definícia a podstata

Mozgová smrť je definitívne a úplné zastavenie všetkých funkcií mozgu vrátane mozgového kmeňa. To znamená, že nie je prítomné vedomie, žiadne spontánne dýchanie a žiadne základné reflexy riadené mozgovým kmeňom. Na rozdiel od dočasných stavov (napr. niektorých typov kómy) nie je možné sa z mozgového úmrtia prebudiť.

Diagnostika – čo lekári zisťujú

Stanovenie mozgového úmrtia sa vykonáva podľa presných klinických kritérií a protokolov. Medzi základné kroky patria:

• preukázanie ťažkého a nevyliečiteľného poškodenia mozgu s jasnou príčinou;
• vylúčenie zameniteľných stavov, ktoré môžu napodobňovať mozgovú smrť (ťažká hypotermia, intoxikácia liekmi alebo drogami, metabolické poruchy, ťažký šok) – tieto musia byť pred vyhlásením vylúčené alebo korigované;
• klinické vyšetrenie: hlboké bezvedomie (bez reakcie na bolesť), absencia mozgových a mozgovokmeňových reflexov (napr. žmurkanie na svetlo, reflexy očí pri otáčaní hlavy, korneálne reflexy, reflexy z hrdla);
• apnoický test (test na zistenie spontánneho dýchania): počas tohto testu sa dozorovane vypne ventilácia a sleduje sa, či sa zvyšujú hladiny CO2 dostatočne na to, aby vyvolali respiračný reflex; ak žiadne spontánne dýchanie nenastane, test je pozitívny pre mozgovú smrť.

Ak nie je možné vykonať úplné klinické vyšetrenie alebo ak existujú pochybnosti, používajú sa potvrdzujúce (ancilárne) testy, napríklad:

• elektroencefalogram (EEG) s absenciou elektrickej aktivity (elektroretiálna tichosť);
• zobrazovacie metódy pre prietok krvi do mozgu (cerebrálna angiografia, scintigrafia s izolovaným mozgovým prietokom, transkraniálna Dopplerova sonografia) – pri mozgovom úmrtí chýba perfúzia mozgového tkaniva;
• niekde sa používa CT angiografia, ale jej vhodnosť závisí od miestnych protokolov.

Požiadavky na počet vyšetrení a intervaly medzi nimi sa líšia podľa veku pacienta a lokálnych smerníc. U detí existujú osobitné pravidlá a zvyčajne sú potrebné opakované vyšetrenia.

Príčiny mozgového úmrtia

Najčastejšie príčiny zahŕňajú:

• ťažké poranenia hlavy (traumatické poranenia mozgu);
• ťažké krvácania do mozgu (napr. veľký intrakraniálny hematóm alebo masívny ischemický infarkt);
• dlhotrvajúca a neliečená zástava obehu mozgu – nedostatok kyslíka a krvného zásobenia vedie k nevratnému poškodeniu;

Rozdiel medzi mozgovou smrťou, kómou a vegetatívnym stavom

• Kóma: hlboký stav bezvedomia, v ktorom môže byť zachovaná časť mozgových funkcií; niekedy je možné zlepšenie alebo vzkriesenie vedomia.
• Vegetatívny stav (pretrvávajúce vegetatívne): pacient môže mať cykly spánku a bdenia, otvára oči, pohybuje sa reflexívne, ale nie je prítomné vedomie ani zmysluplná komunikácia. Mozgový kmeň môže byť čiastočne funkčný.
• Mozgová smrť: úplné, konečné a nezvratné zastavenie všetkých mozgových funkcií; považuje sa za smrť človeka.

Dôsledky a ďalší postup

Ak je mozgová smrť potvrdená, pacient je považovaný za mŕtveho. Hoci prístroje môžu krátkodobo udržať činnosť srdca a prietok krvi do orgánov, bez mozgu nie je možná obnova vedomia ani dýchania. Nakoniec dôjde k zlyhaniu ostatných orgánov.

Po potvrdení mozgového úmrtia lekári a zdravotnícky tím obvykle:

• oznamujú diagnózu rodine a vysvetlia, čo to znamená;
• diskutujú o ďalších krokoch vrátane zastavenia podpory života, ak to zodpovedá právnym a etickým pravidlám, a želaniam rodiny;
• zvážia možnosť darovania orgánov, ak je to vhodné a pacient alebo rodina s tým súhlasia (darovanie môže zachrániť životy iných ľudí).

Právne a etické aspekty

V mnohých krajinách je mozgová smrť právne ekvivalentná smrti človeka. Presné pravidlá stanovenia mozgového úmrtia a postupy pre dokumentáciu, notifikácie a možnosť darovania orgánov sa riadia národnými zákonmi a nemocničnými smernicami. Všetky rozhodnutia by mali brať do úvahy aj kultúrne a náboženské postoje rodiny.

Podpora pre rodinu

Správa o mozgovom úmrtí je pre pozostalých veľmi náročná. Dôležitá je citlivá a jasná komunikácia zo strany lekárov, možnosť klásť otázky, poskytnutie duchovnej či psychologickej podpory a čas na rozhodovanie o ďalšom postupe vrátane otázky darcovstva orgánov.

Zhrnutie

Mozgová smrť znamená úplné a nezvratné zastavenie všetkých mozgových funkcií. Diagnostika je prísna a zahŕňa klinické vyšetrenie a v prípade potreby doplnkové testy. Aj keď prístroje môžu krátkodobo udržiavať činnosť tela, osoba s potvrdeným mozgovým úmrtím je mŕtva. Po konzultácii s rodinou sa rieši ďalší postup vrátane možnosti darovania orgánov a ukončenia podpory života.

Diagnóza

Lekári môžu diagnostikovať mozgovú smrť vyšetrením pacienta. Skontrolujú reflexy, ktoré sú riadené mozgovým kmeňom, a zistia, či osoba môže sama dýchať. Ak je osoba v mozgovej smrti, lekár zistí:

• Osoba nemá žiadne reflexy (napríklad sa nedá do úst, keď sa lekár dotkne jej zadnej časti hrdla)
• Zreničky osoby nemenia veľkosť pri jasnom svetle ani v tme
• Osoba sa nehýbe alebo nereaguje, keď lekár robí niečo bolestivé (napr. štípe do kože).
• Osoba sa nesnaží dýchať sama

Pred diagnostikovaním mozgovej smrti lekári skontrolujú, či sa nevyskytol iný problém, ktorý by mohol pripomínať mozgovú smrť (napríklad veľmi nízka telesná teplota alebo predávkovanie sedatívami). Zvyčajne počkajú šesť až 24 hodín, kým sa opäť skontroluje, či osoba stále nevykazuje známky aktivity v mozgu. Potom sa privolá druhý lekár, ktorý vykoná rovnaké testy. Ak sa obaja lekári zhodnú, pacient môže byť oficiálne diagnostikovaný ako "mŕtvy mozog".

Okamžitá diagnóza

Niekedy lekári používajú iné testy, ktoré dokážu diagnostikovať smrť mozgu hneď. Medzi tieto testy patria:

• EEG, ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu v mozgu. U osoby s mozgovou smrťou sa v mozgu nevyskytuje žiadna elektrická aktivita.
• Skenovanie mozgu ako CT. Mozog mŕtveho človeka je bez prívodu krvi do mozgu.

Mozog má za úlohu meniť veľkosť zreničiek v reakcii na svetlo. Ak to zreničky nerobia, je to znamenie, že mozog nepracuje správne.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to mozgová smrť?

Otázka: Existuje nejaká liečba mozgovej smrti?

Otázka: Čo sa stane, keď je človek v mozgovej smrti?

Otázka: Čo v našom tele ovláda mozog?

Otázka: Môže človek s mozgovou smrťou dýchať sám?

Otázka: Môže sa človek s mozgovou smrťou prebudiť alebo si uvedomovať svoje okolie?

Otázka: Môže byť človek s mozgovou smrťou udržiavaný pri živote pomocou špeciálnych prístrojov a liekov?

Hľadajte podľa písmena