Definícia

Breeches role je herecká a spevácka úloha v opere, v ktorej žena stvárňuje mužskú postavu. V slovenskom prostredí sa často používa výraz nohavicová rola. V angličtine sa rozlišujú termíny trouser role alebo (v USA) pants role, v taliančine sa používa výraz travesti. Názov „breeches“ pochádza od druhu priliehavých nohavíc (breeches), ktoré siaha po kolená a nosili ich muži v období, keď sa tento typ rolí stal populárnym.

História a kontext

Nohavicové roly majú hlboké korene v historickej praxi prehliadania pohlavia na javisku. Niekedy sa takéto prestrojenie vyskytuje aj v divadelných hrách, no najčastejšie ide o operné postavy. V 17. a 18. storočí bola bežná prax, keď si herci a herečky v rámci inscenácií vymieňali pohlavie – muži hrali ženy a ženy muže – a diváci tomu boli zvyknutí. Súvisí to aj s fenoménom kastrátov, ktorí v baroku spievali mnoho hlavných „mužských“ partov vysokým hlasom. Keď sa koncom 18. storočia prax kastrácie ukončila, mnohé mužské postavy napísané pre kastrátov začali spievať ženy, najmä mezzosopranistky alebo kontraltistky.

Hlasové obsadenie a herecké dôvody

V nohavicových rolách zvyčajne vystupujú speváčky, ktoré stvárňujú mladého muža alebo chlapca. Najčastejšie ich spievajú mezzosopranistky alebo kontraaltistky s ľahšími farbami hlasu, pretože tieto hlasy môžu pôsobiť „chlapčensky“ a dobre zodpovedajú veku či charakteru danej postavy. Okrem hudobného dôvodu má travesty obsadenie aj dramatický efekt: ženská interpretka môže zdôrazniť mladícku sebestrednosť, komickosť, romantické napätie alebo zraniteľnosť postavy.

Príklady známych nohavicových rolí

Medzi najznámejšie nohavicové roly patria:

  • Mozartova úloha Cherubína v Figarovej svadbe – mladý páža, ktorý je tradične obsadzovaný mezzosopránom.
  • Siebel v Dvořákovej Rusalka – tiež bežne spieva mezzosoprán.
  • Princ Orlofský v Johanna Straussa Die Fledermaus – charakter komickej, a často androgýnnej postavy, ktorý sa tradične obsadzuje ženou.
  • Oktavián v Der Rosenkavalier Richarda Straussa (Richarda Straussa) – veľká nohavicová rola zo začiatku 20. storočia, ktorá vedome evokuje staršiu opernú tradíciu.

Vývoj v 20. storočí a súčasnosť

Skladatelia z 20. storočia už spravidla nenapísali veľa tradičných nohavicových rolí, pretože hudobný jazyk a divadelná estetika sa zmenili. Richard Strauss však v Der Rosenkavalier (1911) cielene vytvoril postavu Oktaviána ako nohavicovú rolu s úmyslom navodiť staromódnu, „mozartovskú“ atmosféru. Na druhej strane Benjamin Britten pri svojej opere Sen noci svätojánskej podľa Shakespearovej hry nevyužil tradičnú nohavicovú postavu; postava Oberona je v niektorých moderných inscenáciách napísaná alebo obsadzovaná pre kontratenor – muža s vysokým falzetovým hlasom –, čo je iný spôsob, ako dosiahnuť vysoký mužský tón bez použitia ženskej speváčky.

Druhá strana: sukňová rola

Existuje aj opačný jav, nazývaný sukňová rola (skúsené označenie aj ako „skirt role“ alebo „female impersonation“ v niektorých kontextoch): muž hrá ženskú postavu. Takéto obsadenie môže mať komický alebo dramatický účinok v závislosti od koncepcie inscenácie. Benjamin Britten využil tento princíp napríklad v opere Curlew River, kde obsadenie a režijné riešenia pracujú s rodovou transformáciou postáv. Tiež v niektorých inscenáciách Humperdinckovej opery Jeníček a Mařenka (Hänsel und Gretel) sa úloha Čarodejnice občas sviežo obsadzuje mužským spevákom pre komický alebo groteskný efekt.

Prečo sú nohavicové roly stále atraktívne

  • Dramaturgia: prestrojenie otvára možnosti komických situácií, milostných omylov a tematizácie rodovej identity.
  • Hudobný dôvod: mnohé partitúry vyžadujú vysoký mužský hlas alebo mladistvý tón, ktorý dáva najlepší hudobný výsledok ženskému hlasu (mezzosoprán/kontralt).
  • Historická kontinuita: mnohé diela sa inscenujú podľa tradície, kde nohavicové roly patria k charakteristickému hereckému a zvukovému koloritu diela.

Interpretky a interpretácia

Dnes sa nohavicových rolí venuje množstvo popredných mezzosopranistiek a kontraltistiek, ktoré v nich kombinujú spevácku zručnosť s hereckou predstavivosťou. Niektoré roly sú navyše interpretované aj kontratenormi alebo ľahkými sopránmi v závislosti od štýlu, historickej praxe a režijného zámeru. Nohavicová rola tak zostáva živým prvkom opernej dramaturgie s bohatými možnosťami pre hudobné i divadelnické stvárnenie.