Antonín Dvořák

Život

Mládež

Dvořák sa narodil v dedine neďaleko Prahy v Československu. Praha je dnes hlavným mestom Českej republiky, ale v tých časoch bola súčasťou Rakúskeho cisárstva. Jeho otec bol mäsiar a hostinský. Hral na citare a zložil aj niekoľko jednoduchých tancov.

Mladý Antonín začal chodiť na hodiny huslí k dedinskému učiteľovi. Čoskoro hral na husliach v otcovom hostinci, v miestnych kostoloch a v dedinskej kapele. Tesne pred svojimi dvanástimi narodeninami opustil školu a začal sa učiť za mäsiara. O rok neskôr odišiel z domu do školy v Zloniciach. Tam sa naučil veľa o hudbe a tiež sa naučil nemecky. Jeho učiteľ presvedčil Dvořákových rodičov, že by sa mal dať na hudobnú dráhu, a tak ho poslali študovať hudbu do Prahy na organovú školu. Naďalej sa učil nemčinu, stal sa dobrým hráčom na violu a hral na koncertoch a v Stavovskom divadle, keď potrebovali veľký orchester na Wagnerove opery Lohengrin a Tannhäuser.

Začiatky kariéry

Keď Dvořák dokončil štúdium, získal prvé zamestnanie v kapele, ktorá hrala v reštauráciách a na plesoch. Bolo to v čase, keď sa v Čechách zrazu objavil veľký záujem o národnú kultúru. Hry a opery sa mohli hrať v českom jazyku. Kapela, s ktorou hral, sa stala súčasťou orchestra Českého dočasného divadla, ktorý od roku 1866 viedol Bedřich Smetana. Dvořák bol v orchestri hlavným hráčom na violu. Privyrábal si vyučovaním a začal komponovať.

V roku 1871 opustil orchester, aby sa mohol viac venovať komponovaniu. Ešte niekoľko rokov musel učiť, aby si zarobil dostatok peňazí na živobytie. Napísal kantátu Dediči Bielej hory, ktorá mala veľký úspech. V roku 1874 napísal operu Kráľ a uhlíř, ale operný dom ju nechcel. Dvořák si vďaka tomu uvedomil, že musí byť sebakritickejší. Zničil veľa svojich skladieb, ktoré podľa neho neboli jeho najlepšími dielami. Rozhodol sa, že nesmie komponovať ako Wagner, ale že musí nájsť svoj vlastný štýl komponovania.

V roku 1873 sa oženil. Zamestnal sa ako kostolný organista. Jeho Tretia symfónia zaznela na koncerte, ktorý dirigoval Smetana. Dvořák prepísal svoju operu Kráľ a uhlíř, pričom použil úplne inú hudbu. Bola uvedená v roku 1874. Skomponoval ešte veľa hudby.

Roky slávy

V roku 1877 dostal list od Hanslicka, že vyhral cenu 600 guldenov a že o jeho hudbu má záujem veľký skladateľ Johannes Brahms. Jeho hudba začala vychádzať v známom nemeckom hudobnom vydavateľstve Simrock a jeho skladby sa hrali v mnohých krajinách, dokonca až v New Yorku. Jeho sláva sa šírila. Dokonca aj jeho opery sa hrali v zahraničí. Dimitrij bol mimoriadne úspešný. Brahms bol jeho veľkým priateľom a veľmi mu pomáhal. Brahms a Hanslick sa ho snažili presvedčiť, aby sa presťahoval do Viedne, pretože to bolo veľké hudobné mesto, ale Dvořák chcel zostať vo svojej krajine.

Dvořákove Slovanské tance vyšli v roku 1878 a vždy sa tešili veľkej obľube. Dirigent Hans Richter dirigoval Slovanskú rapsódiu č. 3 vo Viedni. Jeho Stabat Mater (1880) sa hrala aj v zahraničí a Dvořák bol v roku 1884 pozvaný na návštevu Anglicka. V Anglicku sa stal veľmi populárnym a viackrát tam zavítal. Anglické zbory s obľubou spievali jeho zborové diela. Jeho Requiem omša bola prvýkrát uvedená v Birminghame na Trienálnom hudobnom festivale. Univerzita v Cambridge mu udelila čestný titul. Čajkovskij ho v roku 1890 pozval do Ruska.

Amerika (1892-1895)

V rokoch 1892 až 1895 bol Dvořák riaditeľom Národného hudobného konzervatória v New Yorku. Zarábal veľa peňazí: 15 000 dolárov ročne. Dvořák sa zaujímal o hudbu černošských Američanov. Zoznámil sa so študentom Harrym T. Burleighom, jedným z prvých afroamerických skladateľov, ktorý mu predstavil tradičné americké spirituály.

V zime a na jar 1893, počas pobytu v New Yorku, napísal Dvořák svoje najpopulárnejšie dielo, Symfóniu č. 9 "Z Nového sveta". Leto 1893 strávil s rodinou v česky hovoriacej komunite v Spillville v štáte Iowa, kde žili niektorí jeho bratranci. Komponoval tam aj komornú hudbu, vrátane Sláčikového kvarteta in F, ktoré je známe ako "Americké", a Sonatíny pre husle a klavír.

V roku 1895 napísal Dvořák Violončelový koncert h mol, ktorý sa stal jedným z jeho najpopulárnejších diel. Chcel sa však vrátiť do svojej krajiny. Okrem toho nedostával celý svoj plat. Dozvedel sa, že sa stal čestným členom Gesellschaft der Musikfreunde vo Viedni. Rozhodol sa vrátiť do Čiech a pokračovať v práci profesora kompozície na pražskom konzervatóriu.

Posledné roky

V posledných rokoch života sa Dvořák venoval najmä písaniu opier. Obzvlášť obľúbená je Rusalka, najmä slávna ária pre soprán Až na mesiac. Opera je o rozprávke a jej príbeh vychádza z príbehu Hansa Andersona o Malej morskej víle. V roku 1896 navštívil Londýn naposledy, aby si vypočul prvé uvedenie svojho violončelového koncertu. V roku 1897 sa jeho dcéra vydala za jeho žiaka, skladateľa Josefa Suka.

Zomrel v roku 1904 po krátkej chorobe.

Jeho hudba

Dvořák napísal veľa druhov hudby. Hoci vychádzal z klasických foriem, napríklad z Beethovenových, prejavuje sa v nich aj vplyv českej ľudovej piesne. Žil v čase, keď český ľud veľmi silno pociťoval nacionalistické cítenie. Smetana písal hudbu, ktorá mala veľmi český charakter. Dvořák sa zo Smetanovej hudby učil, ale nikdy nenapodobňoval jeho štýl. Za jeho života bolo známych len päť z jeho deviatich symfónií. Keď boli v 60. rokoch 20. storočia objavené a publikované zvyšné štyri, všetky symfónie boli prečíslované. Posledné tri symfónie, čísla 7, 8 a 9 (ktoré sa kedysi nazývali čísla 2, 4 a 5), sa hrajú najčastejšie. Deviata symfónia: Z Nového sveta je jednou z najobľúbenejších symfónií vôbec. Mimoriadne známe sú dva súbory Slovanských tancov. Často sa hrajú ako klavírne duo. Napísal koncerty pre husle, violončelo a klavír. Dvořák napísal mnoho opier (najznámejšia z nich je Rusalka), komornú hudbu (vrátane niekoľkých sláčikových kvartetov a kvintetov), piesne, zborovú hudbu a klavírnu hudbu.

Knihy o Dvořákovi

Slovanská rapsódia: Život Antonína Dvořáka, autor: Barthold Fles