Celebeské more je more v západnej časti Tichého oceánu, ktoré lemuje južné pobrežie Filipín a severné pobrežie ostrova Sulawesi (Celebes) v Indonézii. Na severe hraničí so súostrovím Sulu, Suluským morom a filipínskym ostrovom Mindanao. Na východe ho ohraničuje reťaz ostrovov Sangihe, na juhu susedí so Sulawesi a na západe s Kalimantanom v Indonézii. More sa na juhozápade otvára cez Makassarským prielivom do Jávskeho mora.
Poloha a rozmery
V smere sever–juh meria približne 420 míľ (675 km) a v smere východ–západ asi 520 míľ (837 km). Jeho celková rozloha je približne 110 000 štvorcových míľ (280 000 km2), čo z neho robí významnú vnútroregionálnu námornú oblasť v juhovýchodnej Ázii.
Rozloha a hĺbka
Celebeské more je známe svojou veľkou hĺbkou: maximálna nameraná hĺbka dosahuje okolo 6 200 m (20 300 stôp). Centrálnu časť tvorí hlboká bazénová štruktúra často označovaná ako Celebes Basin, pričom pobrežné oblasti sú výrazne plytšie.
Geológia a batymetria
Podložie mora je výsledkom zložitých tektonických procesov v oblasti indoaustrálskeho a tichomorského litosférneho segmentu. Celebes Basin predstavuje oceánsku preliačinu s výraznou sedimentačnou vrstvou vplyvom prítoku z okolitého súšia. Na okrajoch sa striedajú kontinentálne šelfy, bralá a ostrovné reťaze, ktoré ovplyvňujú lokálne prúdenie a morskú dynamiku.
Prúdenie, podnebie a počasie
Oblasť je tropická s vysokými priemernými teplotami vody a výrazným vplyvom monzúnových vetrov. Sezónne zmeny vetrov ovplyvňujú smer a intenzitu povrchového prúdenia, čo má význam pre transport tepla, živín a organizmov. More je súčasťou širších oceánskych výmenných ciest, ktoré sú prepojené s prietokom Indonézskeho súostrovia (napr. cez Makassarský prieliv).
Život v mori a ekológia
Celebeské more patrí k oblastiam s vysokou morskou biodiverzitou. Pobrežné koralové útesy, mangrovové porasty a prístupné šelfy sú dôležitými biotopmi pre koraly, ryby, kôrovce a ďalšie morské organizmy. Oblasť je súčasťou tzv. Korálového trojuholníka, čo z nej robí významné územie pre rybolov (tuniaky, rôzne pelagické druhy) a ekoturizmus (potápanie).
Ľudské využitie
- Rybolov: Dôležitý zdroj obživy miestnych komunít a významné komerčné rybárstvo (tuniaky, makrely a ďalšie druhy).
- Doprava: More tvorí súčasť medzinárodných námorných trás medzi Filipínami a Indonéziou; významné sú prístavy a prístupové kanály na južnom a severnom pobreží.
- Turizmus: Potápanie a pozorovanie biodiverzity pri pobrežných centrách, najmä v okolí Sulawesi a menších ostrovov.
- Prieskumné aktivity: V oblasti sa skúmajú geologické a hydroakustické vlastnosti dna; v niektorých častiach existuje aj záujem o hydrokarbónové ložiská.
Hlavné prístavy a ostrovy
Najvýznamnejšie pobrežné mestá a prístavy na pobreží Celebeského mora sú najmä na severnom pobreží Sulawesi (napr. Manado, Bitung) a na južnom pobreží Filipín (menej väčšie prístavy na ostrove Mindanao a v súostroví Sulu). Východné hranice tvorí reťaz ostrovov Sangihe, ktoré patria Indonézii a oddeľujú Celebeské more od Filipínskeho mora.
Ohrozenia a ochrana
Najväčšie environmentálne výzvy v regióne zahŕňajú nadmerný rybolov, degradáciu koralových útesov (aj v dôsledku otepľovania oceánov a bielenia koralov), znečistenie z pobrežnej činnosti a potenciálne riziká spojené s ťažobnými aktivitami. K ochrane biotopov prispievajú miestne aj medzinárodné iniciatívy na udržateľné rybárstvo, zóny obmedzeného lovu a vyhlásenie chránených morské oblasti.
Kultúrny a historický kontext
Oblasť Celebeského mora bola historicky dôležitou námornou cestou pre obchod medzi južnou Áziou a ostrovmi Indonézie. Dodnes je strategicky významná z hľadiska regionálnej dopravy, hospodárstva a medzištátnej spolupráce v juhovýchodnej Ázii.
Celebeské more teda predstavuje hlbokú, biologicky bohatú a ekonomicky významnú morskú oblasť, ktorej udržateľné využívanie je kľúčové pre životy miestnych komunít aj pre zachovanie morskej biodiverzity v regióne.
