Alfa Persei (známa aj ako Melotte 20 alebo Collinder 39) je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Perzeus.
Voľným okom je v kople vidno niekoľko jasných modrých hviezd spektrálneho typu B, ktoré dominujú vzhľadu kopy. Najjasnejším členom je bielo-žltý nadobor Mirfak (Alfa Persei) s jasnosťou približne ~1,8 mag; ide o vyvinutú hviezdu, ktorá kontrastuje farbou so súborom modrých hviezd. K ďalším nápadným členom patria hviezdy označené ako Delta, Sigma, Psi, 29, 30, 34 a 48 Persei. Podľa meraní družice Hipparcos a analýzy infračerveného farebného magnitúdového diagramu leží kopa vo vzdialenosti približne ~172 parsekov.
Keďže nezávislé metódy určovania vzdialenosti dávajú zhodné výsledky, Alfa Persei slúži ako dôležitý referenčný bod na rebríku vesmírnych vzdialeností. Vek kopy sa odhaduje na približne 50–70 miliónov rokov, čo ju radí medzi relatívne mladé otvorené hviezdokopy v našej Galaxii.
Fyzické vlastnosti a rozsah
Kopa má subjektívne veľký uhlový priemer na oblohe (rozsah niekoľkých stupňov), pretože je relatívne blízko pri Zemi. Obsahuje niekoľko desiatok výraznejších členov a pravdepodobne stovky oslabených, slabších hviezd, ktoré tvoria rozptýlené halo okolo jadra. Vnútri kopy sú prítomné hlavné radové hviezdy B‑typu aj niekoľko jasnejších a vyvinutých hviezd (ako Mirfak), čo poskytuje ukážkovú sústavu na štúdium neskorých fáz hviezdneho vývoja pri tomto veku.
Pozorovanie
- Alfa Persei a okolitú hviezdokopu je najľahšie nájsť podľa jasnej hviezdy Mirfak v súhvezdí Perzeus; pri dobrých podmienkach je sama kopa rozpoznateľná aj voľným okom ako slabé, rozptýlené zoskupenie hviezd.
- S menšími ďalekohľadmi či triedrami je možné rozlíšiť viac modrých členov a niekoľko jasnejších hviezd, pričom fotografovanie so širokouhlým zorným poľom ukáže rozsiahlu štruktúru kopy.
- Najlepšie podmienky na pozorovanie sú v jesenných a zimných mesiacoch pre severnú pologuľu, keď je Perzeus vysoko nad obzorom.
Vedecký význam
Alfa Persei (Melotte 20) je pre astronómov cenná z viacerých dôvodov: slúži ako referenčná hviezdokopa pri kalibrácii vzdialeností a veku otvorených kop, umožňuje testovať modely hviezdnej evolúcie pre masívnejšie hviezdy v strednom mladom veku a poskytuje možnosť sledovať rozdelenie rýchlostí rotácie, metalicity a dynamiku členov. Vďaka blízkosti a dobre určeným vlastnostiam je často používaná pri štúdiu hromadného formovania hviezd a následného dynamického vývoja kop.
Stručne povedané, Alfa Persei (Melotte 20, Collinder 39) je nielen pekným cieľom pre pozorovateľov, ale aj dôležitým objektom pre profesionálne štúdie hviezdnej evolúcie a merania kozmických vzdialeností.
