Ferdinand Julius Cohn (24. januára 1828 - 25. júna 1898) bol nemecký biológ. Je zakladateľom modernej bakteriológie a mikrobiológie.

Cohn sa narodil v židovskej štvrti mesta Breslau v pruskej provincii Sliezsko. To je dnes Vroclav v Poľsku. Od svojich 16 rokov študoval botaniku pod vedením Heinricha Gopperta na univerzite v Breslau. Potom prešiel na univerzitu v Berlíne. V roku 1847 ako 19-ročný získal v Berlíne diplom z botaniky.

V roku 1849 sa vrátil na univerzitu v Breslau, kde pôsobil až do konca svojej kariéry ako učiteľ a výskumník. Jeho otec mu kúpil veľký a drahý mikroskop, ktorý v tom čase univerzita v Breslau a väčšina univerzít nemala. Mali síce mikroskopy, ale nie také dobré ako on. V 50. rokoch 19. storočia bol hlavným výskumným nástrojom Ferdinanda Cohna.

V 50. rokoch 19. storočia skúmal rast a delenie rastlinných buniek. V roku 1855 vypracoval práce o sexualite Sphaeroplea a neskôr Volvox. V 60. rokoch 19. storočia študoval fyziológiu rastlín. Cohn ako prvý zaradil riasy medzi rastliny a definoval, čím sa líšia od zelených rastlín.

Od roku 1870 študoval najmä baktérie. Počas svojho života publikoval viac ako 150 výskumných správ. Univerzita v Breslau sa počas jeho pôsobenia stala inovatívnym centrom fyziológie rastlín a mikrobiológie. Jeho klasifikácia baktérií do štyroch skupín na základe tvaru (guľovité, krátke tyčinky, vlákna a špirály) sa používa dodnes.

Cohn okrem iného ukázal, že Bacillus sa môže zmeniť z vegetatívneho stavu na endospóru, keď sú podmienky tvrdé. Tepelne odolné spóry B. subtilis vyvolali polemiku o spontánnej generácii. Cohn vysvetlil, prečo pri varení nálevov sena a syra môže stále dochádzať k rastu mikroorganizmov. Bolo to preto, že obsahovali spóry odolné voči teplu.

Vedecký prínos a metodika

Cohn položil základy systematického prístupu k štúdiu mikróbov. Bol priekopníkom v používaní kvalitnej mikroskopie, starostlivej dokumentácie pozorovaní a v systematickej klasifikácii mikroorganizmov podľa morfológie. Jeho delenie baktérií na štyri tvarové skupiny — guľovité (koky), krátke tyčinky (bacily), vlákna a špirály — poskytlo jednoduchý a doteraz často citovaný východiskový rámec pre ich opis.

Okrem morfologickej taxonómie sa venoval aj fyziologickým otázkam: študoval podmienky rastu, delenie buniek, reakcie na zmenu prostredia a mechanizmy tvorby odolných foriem, ako sú endospóry. Jeho pozorovania o endospórach vysvetlili praktické problémy sterilizácie a konzervovania, pretože spóry dokážu prežiť tepelné ošetrenie, ktoré zničí väčšinu vegetatívnych foriem.

Úloha v debate o spontánnej generácii a vplyv na ďalší výskum

Cohn prispel k diskusii o spontánnej generácii tým, že preukázal existenciu heat‑odolných spór, ktoré zostali po varení a neskôr vyklíčili. Takéto výsledky objasňovali, prečo niektoré experimenty so sterilizáciou neviedli k úplnému odstráneniu mikroorganizmov. Jeho práca nepoložila definitívnu bodku za myšlienku spontánneho vzniku života (taký dôkaz priniesol neskôr napr. Louis Pasteur), ale výrazne posunula porozumenie procesu a metodológie sterilizácie.

Výskum Ferdinanda Cohna vytvoril predpoklady pre prácu neskorších mikrobiológov, ako boli Robert Koch a ďalší, ktorí rozvinuli metódy kultivácie, izolácie a experimentálnej patogenézy. Univerzita v Breslau sa vďaka nemu stala významným centrom, kde sa formovala generácia odborníkov v oblasti rastlinnej fyziológie a mikrobiológie.

Dedičstvo

Ferdinand Cohn zostáva v dejinách vedy známy ako systematik a metodik, ktorý prvý detailne a systematicky študoval mikroskopické organizmy a ich životné cykly. Jeho práce o riase, pohlavnom rozmnožovaní u Sphaeroplea a Volvox, o fyziológii rastlín i o bakteriálnych endospórach sú dodnes považované za klasické a často sa citujú v historických prehľadoch mikrobiológie.

Okrem vedeckej činnosti mal Cohn výrazný vplyv ako pedagóg a organizátor výskumu. Po jeho smrti v roku 1898 zostala jeho bibliografia a poznatky dôležitým odrazovým mostíkom pre ďalší rozvoj mikrobiológie ako samostatnej vedeckej disciplíny.