Fidelio je opera v dvoch dejstvách od Ludwiga van Beethovena. Je to Beethovenova jediná opera. Nemecké libreto napísal Joseph Sonnleithner na základe francúzskeho príbehu. Opera rozpráva o tom, ako Leonora v prestrojení za väzenského strážnika zvaného "Fidelio" zachráni svojho manžela Florestana pred smrťou v politickom väzení.

Fidelio je príkladom "záchrannej opery", typu opery, ktorá bola v tom čase populárna. Hrdina (alebo hrdinka) musí bojovať proti krutým ľuďom, aby zachránil milenca. Bola napísaná v čase Francúzskej revolúcie. V tom čase všetci hovorili o myšlienkach slobody a mieru, čo viedlo k vojnám po celej Európe. Slávny Zbor väzňov je piesňou za slobodu, rovnako ako posledná časť jeho Deviatej symfónie.

Beethoven na opere pracoval nejaký čas, kým s ňou bol úplne spokojný. Pri prvom uvedení (v roku 1805) išlo o trojaktovú operu s názvom Leonora. V publiku bolo veľa francúzskych vojenských dôstojníkov a tí si mysleli, že ich kritizujú. V roku 1806 ju uviedli znova s dvoma dejstvami a novou predohrou (teraz známou ako "Predohra: Leonora č. 3"). Hádky medzi Beethovenom a vedením divadla však spôsobili, že ďalšie predstavenia sa už nekonali. O osem rokov neskôr Beethoven svoju operu opäť prepracoval. Tentoraz sa volala Fidelio a mala veľký úspech. Odvtedy zostala slávnou operou.

Dej (stručne)

Dej sa odohráva v španielskom väzení, kde je tajne uväznený politický väzeň Florestan. Jeho manželka Leonora sa vydáva zachrániť ho pod mužským prestrojením a menom "Fidelio", keď sa zamestnáva ako pomocník väzenského dozoru. Rocco, starostlivý väzenský správca, má dcéru Marzelline, ktorá sa zamiluje do "Fidelia", čo vytvára ďalší emocionálny kontrast. Hlavný antagonista, Pizarro, plánuje ticho zabiť Florestana, aby sa vyhol odhaleniu jeho zločinov. Leonora napokon riskuje život, aby osvobodila manžela; záchranu prichádza v čase, keď sa objaví vládny komisár (Don Fernando alebo podobný predstaviteľ moci), ktorý obnoví spravodlivosť. Opera končí víťazstvom slobody a obnovou poriadku.

Hlavné postavy a obsadenie

  • Leonora (Fidelio) – soprán, hlavná hrdinka, statočná manželka.
  • Florestan – tenor, politický väzeň, Leonorin manžel.
  • Don Pizarro – barytón, krutý útržkár a dozorca väzenia.
  • Rocco – bas, väzenský správca, momentami ľudomilný, ale pod tlakom.
  • Marzelline – soprán, dcéra Rocca, zamilovaná do "Fidelia".
  • Jaquino – tenor, pomocník Rocca, milostný rival.
  • Zbor väzňov – veľmi dôležitý pre dramatický a emocionálny účinok (známy "Chór väzňov").

História a úpravy libreta

Pôvodné libretto napísal Joseph Sonnleithner, no počas práce na diele prebiehali viaceré revízie. Beethoven neustále prepracovával hudbu i drámu, preto existujú viaceré verzie predohry (tzv. Leonora č. 1, 2 a najznámejšia č. 3) a tiež finálna "Fidelio" predohra, ktorá patrí k bežne hraným úvodom. Do konečnej verzie v roku 1814 významne zasahoval Georg Friedrich Treitschke, ktorý text upravil a skrátil, čím vznikla verzia, akú poznáme dnes.

Hudobné vrcholy

Medzi najslávnejšie momenty patria:

  • Zbor väzňov (Chór) – emotívna výpoveď o túžbe po slobode, stredobod predstavenia a skladateľova schopnosť vytvoriť ľudový, vznetlivý výraz.
  • Predohry (Leonore č. 1–3 a Fidelio) – Beethoven vytvoril niekoľko predohier; najčastejšie hrávaná je Leonore č. 3, no v konečnej verzii bol použitý aj špeciálny Fidelio úvod.
  • Scény Florestana – jeho monológy a útržky hudobnej drámy patria k najsilnejším momentom, kde orchester synkopuje dramatickú beznádej a nádej.
  • Leonorina odvaha – jej scény osvetľujú silu charakteru a citlivú vokálnu dramatiku.

Význam a vplyv

Fidelio má význam na viacerých úrovniach:

  • Je to jediné Beethovenovo operné dielo, ktoré sústreďuje jeho symfonickú silu a dramatickú invenciu do opernej formy.
  • Tematicky reflektuje ideály slobody, spravodlivosti a manželskej vernosti — idey späté s osvietenstvom a politickými zmenami svojej doby.
  • Hudobne posúva hranice spätosti medzi orchestrom, chórom a sólistami; jeho využitie zboru ako morálneho svedka a emotívnej sily ovplyvnilo neskorších skladateľov nemeckej opery.
  • V repertoári operných domov zostáva Fidelio permanentne prítomný vďaka svojej dramatickej naliehavosti a hudobnému majstrovstvu.

Uvedenia a nahrávky

Opera prešla počas svojej existencie rôznymi úpravami a interpretáciami; konečná podoba z roku 1814 je dnes štandardom. Fidelio patrí medzi najhranejšie diela nemeckého operného repertoáru a vzniklo množstvo významných nahrávok a inscenácií. Medzi významnými dirigentmi a inscenátormi nájdeme interpretácie, ktoré zdôrazňovali buď politický rozmer diela, alebo jeho ľudský, emocionálny aspekt.

Záver

Fidelio nie je iba príbehom záchrany jedného muža; je to hudobné dielo, ktoré oslavuje ideály slobody a ľudskej dôstojnosti a ktoré zosobňuje Beethovenovu schopnosť spojiť dramatický dej s hudobnou hlbokosťou. Ako jediná opera v Beethovenovej tvorbe zostáva jedinečným mostom medzi klasickou operou 18. storočia a novými smermi v hudobno-dramatickom myslení 19. storočia.