Filling Station je jednoaktový balet s hudbou amerického skladateľa Virgila Thomsona. Libretto (príbeh) vychádza z novinovej správy a choreografiu (návrh) tancov vytvoril Lew Christensen, ktorý v premiére stvárnil aj postavu Maca, obsluhy čerpacej stanice. Scénu a kostýmy navrhol výtvarník Paul Cadmus. Balet bol prvýkrát uvedený v Hartforde v štáte Connecticut v novembri 1937 baletným súborom Ballet Caravan; neskôr sa hral 18. mája 1939 v divadle Martina Becka v New Yorku, kde Christensen opäť stvárnil obsluhu.
Dej
Príbeh je jednoduchý a divadelný: Mac je mladý, dobre vyzerajúci zamestnanec čerpacej stanice, ktorý zažíva razantnú zmenu večernej rutiny. Jeho samotu narúšajú dvaja mladí, umazaní, no dobrosrdeční vodiči kamiónov. Do udalostí zasahuje Štátny vojak (policajt), ktorý ich napomína za prekročenie rýchlosti. Následne prichádza drzý motorista so svojou manželkou a nevychovaným dieťaťom. Do deja vstúpia aj Bohatý chlapec a Bohaté dievča — opití utečenci z tanečnej zábavy v country klube — a postupne sa pridávajú ďalší účastníci večierka. Zábava prechádza do väčšieho chaosu, keď sa objaví gangster a začne strieľať. Mac, vodiči kamiónov a Štátny policajt prekážajú jeho pokusu o lúpež, no Bohaté dievča je pri prestrelke zastrelené a zomiera na chodníku. Jej telo odnesú a dav sa rozíde; balet končí, keď sa Mac vracia ku svojej práci, sadá si k rádiu a novinám a čaká na ďalších zákazníkov.
Hudba, choreografia a výprava
Virgil Thomson napísal hudbu, ktorá podčiarkuje realistický, miestami ironický charakter príbehu. Jeho partitúra pracuje s jednoduchými, zrozumiteľnými melódiami a pútavými rytmickými ostrostiami, ktoré vyzdvihujú charakterové rysy postáv a dynamiku scény. Choreografia Lewa Christensena kombinuje realistické herecké postavy s tanečnými prvkami — vrátane technicky náročných skokov — a často stavia na kontraste medzi každodennou prácou a náhlym násilím či oslavou.
Paul Cadmus pre inscenáciu navrhol naturalistickú a súčasne karikatúrnu scénu aj kostýmy: čerpadlá, benzinová stojka, pracovné odevy Maca, špinavé kombinézy vodičov kamiónov aj honosné oblečenie bohatých postáv — všetko slúži na zvýraznenie spoločenských rozdielov a komicko-tragických momentov. Jedným z pozoruhodných scénických efektov je scéna prenasledovania gangstra na zatemnenej scéne, kde niektoré postavy držia baterky a predvádzajú grand jetée (dlhé skoky). Svetelné lúče v kombinácii s letu postáv podľa kritiky vytvárajú efekt „dramatický, ktorý je neúmerný jednoduchosti použitých prostriedkov“.
Prijatie a význam
Historička tanca Grace Robertová vo svojej knihe The Borzoi Book of Ballets chváli Filling Station najmä za výrazne vykreslené charaktery a schopnosť predstaviť situácie „baletným“ spôsobom — t. j. cez pohyb a tvarovanie scény. Upozorňuje, že postavy sú „definitívne a dobre prepracované“ a vyzdvihuje napätie a vizuálnu účinnosť prenasledovania gangstra.
Balet mal úspech aj mimo Spojených štátov: v roku 1941 ho uviedol v Južnej Amerike americký súbor, ktorý zostavil Lincoln Kirstein, a predstavenie sa tam stretlo s priaznivým prijatím. Podľa Grace Robertovej bola v roku 1949 zachovaná predovšetkým partitúra; z nej však občas vznikala suita, ktorá sa hrávala na koncertoch alebo bola počuť v rozhlase.
Dedičstvo
Filling Station zostáva príkladom raného amerického baletu, ktorý čerpá z každodenného života a populárnej kultúry 30. rokov 20. storočia. Spojenie Thomsonovej hudby, Christensenovej choreografie a Cadmusovej výtvarnej predstavivosti vytvorilo dielo, ktoré kombinuje humor, sociálny postreh a dramatickú pointu. Hoci balet nie je v súčasnosti súčasťou stáleho repertoáru veľkých baletných scén, jeho hudba a niektoré scény zostali predmetom štúdia pre historikov tanca a hudby a príležitostne sa objavujú odkazy naň v retrospektívach amerického baletu.