Kalifornský záliv (nazývaný aj Cortezovo more alebo Cortésovo more, v španielčine známy ako Mar de Cortés, Mar Bermejo alebo Golfo de California) je záliv Tichého oceánu medzi polostrovom Baja California a mexickou pevninou. Obklopujú ho mexické štáty Baja California, Baja California Sur, Sonora a Sinaloa. Názov "Kalifornský záliv" sa dnes často používa v angličtine; miestni obyvatelia a historické pramene však uprednostňujú pomenovanie "Cortésovo more". Francisco de Ulloa ho pomenoval podľa Hernána Cortésa, ktorý ho poslal preskúmať pobrežie.

Geografia a rozmery

Golfe de California má dĺžku približne 1 100 km a jeho rozloha je asi 160 000 km² (približne 62 000 štvorcových míľ). Šírka sa pohybuje od niekoľkých desiatok kilometrov v úzkych prielivoch až po viac než 200 km v otvorých častiach. Hĺbka dosahuje miestami až približne 3 000 m v hlbokých riftových kotlinách spojených s geológiou morského dna.

Vznik a geológia

Záliv vznikol v súvislosti s riftovaním a oddeľovaním Baja California od pevninskej časti Severnej Ameriky pred približne 5,3 miliónmi rokov. Proces je dôsledkom pohybu chrbtov a tektonických dosiek (zóna rozširovania východného Tichomoria a zlomové štruktúry Golfo de California). Výsledkom je série hlbokých riftových rýh, ostrovných hrebeňov a bohatého vulkanizmu, ktorý formoval dnešné dno a pobrežie zálivu.

Rieky a hydrológia

Historicky do Kalifornského zálivu ústil veľký tok rieky Colorado, ktorá vytvárala rozsiahly deltaický systém s bohatými močaristými biotopmi. Početné priehrady a odber vody v 20. storočí však výrazne znížili prítok z Colorado a delta je dnes z veľkej časti vyschnutá, čo ovplyvnilo ekológiu zálivu a populácie rýb.

Medzi ďalšie hlavné rieky ústiace do zálivu patria:

  • Fuerte
  • Mayo
  • Sinaloa
  • Sonora
  • Yaqui

Tieto prítoky vytvárajú miestne estuáre a mangrovové oblasti dôležité pre ryby a pobrežný život.

Ostrovy, biodiverzita a ochrana

V Golfe sa nachádza množstvo ostrovov a skalnatých útesov, z ktorých najväčšie sú napríklad Tiburón (v Sonore) a Isla Ángel de la Guarda (pri Baja California). Ostrovy a priľahlé pobrežné zóny patria medzi najbohatšie oblasti sveta z hľadiska morskej biodiverzity — žijú tu veľryby, delfíny, tuleňe, pelikány, bohaté rybie spoločenstvá a mnohé endemické druhy. Kvôli tomu boli v roku 2005 niektoré ostrovy a chránené oblasti označené za svetové dedičstvo UNESCO ako "Islands and Protected Areas of the Gulf of California".

Ľudské osídlenie, hospodárstvo a ohrozenia

Po pobreží zálivu ležia dôležité prístavné mestá a rybárske komunity, napríklad La Paz, Loreto, Guaymas či Mazatlán (na pevnine v Sinaloa). Hospodárstvo je založené hlavne na rybolove, chove rýb a korýšov, turizme a v niektorých oblastiach aj ťažbe a spracovaní prírodných zdrojov.

Hlavné hrozby zahŕňajú nadmerný rybolov, úbytok sladkej vody a zmeny prietoku riek spôsobené priehradami (predovšetkým na Colorado), znečistenie, intenzívny rozvoj pobrežia a klimatické zmeny (okysľovanie oceánu, zmena teplôt a hladín mora). Ochranné úsilie zahŕňa vyhlasovanie morských chránených oblastí, medzinárodnú spoluprácu na ochrane biodiverzity a snahy o obnovu mokradí a delty Colorado.

Význam

Kalifornský záliv má veľký ekologický, ekonomický aj kultúrny význam — je to dôležitá oblasť pre migráciu a reprodukciu morských druhov, zdroj obživy pre miestne komunity a atraktívna destinácia turistov a prírodovedcov. Zachovanie jeho životného prostredia je kľúčové pre udržateľnú budúcnosť regiónu.