Golfo de California (Cortésovo more) – geografia, vznik, rieky a poloha

Golfo de California (Cortésovo more) – prehľad geografie, vzniku a polohy zálivu, popis hlavných riek (Colorado, Fuerte, Mayo, Sinaloa, Sonora, Yaqui) a historického vývoja.

Autor: Leandro Alegsa

Kalifornský záliv (nazývaný aj Cortezovo more alebo Cortésovo more, v španielčine známy ako Mar de Cortés, Mar Bermejo alebo Golfo de California) je záliv Tichého oceánu medzi polostrovom Baja California a mexickou pevninou. Obklopujú ho mexické štáty Baja California, Baja California Sur, Sonora a Sinaloa. Názov "Kalifornský záliv" sa dnes často používa v angličtine; miestni obyvatelia a historické pramene však uprednostňujú pomenovanie "Cortésovo more". Francisco de Ulloa ho pomenoval podľa Hernána Cortésa, ktorý ho poslal preskúmať pobrežie.

Geografia a rozmery

Golfe de California má dĺžku približne 1 100 km a jeho rozloha je asi 160 000 km² (približne 62 000 štvorcových míľ). Šírka sa pohybuje od niekoľkých desiatok kilometrov v úzkych prielivoch až po viac než 200 km v otvorých častiach. Hĺbka dosahuje miestami až približne 3 000 m v hlbokých riftových kotlinách spojených s geológiou morského dna.

Vznik a geológia

Záliv vznikol v súvislosti s riftovaním a oddeľovaním Baja California od pevninskej časti Severnej Ameriky pred približne 5,3 miliónmi rokov. Proces je dôsledkom pohybu chrbtov a tektonických dosiek (zóna rozširovania východného Tichomoria a zlomové štruktúry Golfo de California). Výsledkom je série hlbokých riftových rýh, ostrovných hrebeňov a bohatého vulkanizmu, ktorý formoval dnešné dno a pobrežie zálivu.

Rieky a hydrológia

Historicky do Kalifornského zálivu ústil veľký tok rieky Colorado, ktorá vytvárala rozsiahly deltaický systém s bohatými močaristými biotopmi. Početné priehrady a odber vody v 20. storočí však výrazne znížili prítok z Colorado a delta je dnes z veľkej časti vyschnutá, čo ovplyvnilo ekológiu zálivu a populácie rýb.

Medzi ďalšie hlavné rieky ústiace do zálivu patria:

  • Fuerte
  • Mayo
  • Sinaloa
  • Sonora
  • Yaqui

Tieto prítoky vytvárajú miestne estuáre a mangrovové oblasti dôležité pre ryby a pobrežný život.

Ostrovy, biodiverzita a ochrana

V Golfe sa nachádza množstvo ostrovov a skalnatých útesov, z ktorých najväčšie sú napríklad Tiburón (v Sonore) a Isla Ángel de la Guarda (pri Baja California). Ostrovy a priľahlé pobrežné zóny patria medzi najbohatšie oblasti sveta z hľadiska morskej biodiverzity — žijú tu veľryby, delfíny, tuleňe, pelikány, bohaté rybie spoločenstvá a mnohé endemické druhy. Kvôli tomu boli v roku 2005 niektoré ostrovy a chránené oblasti označené za svetové dedičstvo UNESCO ako "Islands and Protected Areas of the Gulf of California".

Ľudské osídlenie, hospodárstvo a ohrozenia

Po pobreží zálivu ležia dôležité prístavné mestá a rybárske komunity, napríklad La Paz, Loreto, Guaymas či Mazatlán (na pevnine v Sinaloa). Hospodárstvo je založené hlavne na rybolove, chove rýb a korýšov, turizme a v niektorých oblastiach aj ťažbe a spracovaní prírodných zdrojov.

Hlavné hrozby zahŕňajú nadmerný rybolov, úbytok sladkej vody a zmeny prietoku riek spôsobené priehradami (predovšetkým na Colorado), znečistenie, intenzívny rozvoj pobrežia a klimatické zmeny (okysľovanie oceánu, zmena teplôt a hladín mora). Ochranné úsilie zahŕňa vyhlasovanie morských chránených oblastí, medzinárodnú spoluprácu na ochrane biodiverzity a snahy o obnovu mokradí a delty Colorado.

Význam

Kalifornský záliv má veľký ekologický, ekonomický aj kultúrny význam — je to dôležitá oblasť pre migráciu a reprodukciu morských druhov, zdroj obživy pre miestne komunity a atraktívna destinácia turistov a prírodovedcov. Zachovanie jeho životného prostredia je kľúčové pre udržateľnú budúcnosť regiónu.

Geológia

Kalifornský záliv vznikol tak, že časti povrchu planéty presunuli polostrov Baja California zo Severoamerickej dosky. V rámci tohto procesu sa v strede zálivu pozdĺž morského dna vytvorila Východotichomorská výzdvihová plošina. Záliv by siahal až po Indio v Kalifornii, keby tu nebola veľká riečna delta vytvorená riekou Colorado. Táto delta blokuje more pred zaplavením údolí Mexicali a Imperial. Sopky sa nachádzajú pozdĺž Východného Pacifiku. Ostrov Isla Tortuga je jedným z príkladov nájdených sopiek.

Ostrovy

V Kalifornskom zálive sa nachádzajú dva veľké ostrovy: Isla Ángel de la Guarda a Tiburón. Má aj niekoľko menších, vrátane Isla Espiritu Santo a Isla Partida, ktorý je s ním spojený malým kúskom pevniny.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to Kalifornský záliv?



Odpoveď: Kalifornský záliv, známy aj ako Cortezovo more alebo Cortésovo more, je vodná oblasť nachádzajúca sa medzi polostrovom Baja California a mexickou pevninou.

Otázka: Ktoré štáty obklopujú Kalifornský záliv?



Odpoveď: Kalifornský záliv obklopujú štáty Baja California, Baja California Sur, Sonora a Sinaloa.

Otázka: Akému názvu Kalifornského zálivu dávajú miestni obyvatelia prednosť?



Odpoveď: Miestni obyvatelia uprednostňujú pre Kalifornský záliv názov Cortésovo more.

Otázka: Kto pomenoval Kalifornský záliv?



Odpoveď: Francisco de Ulloa pomenoval Kalifornský záliv pre Hernána Cortésa, ktorý ho poslal preskúmať pobrežie.

Otázka: Kedy vznikol Kalifornský záliv?



Odpoveď: Kalifornský záliv vznikol pred 5,3 miliónmi rokov zmenou toku rieky Colorado.

Otázka: Ktoré rieky sa vlievajú do Kalifornského zálivu?



Odpoveď: Niektoré z riek, ktoré sa vlievajú do Kalifornského zálivu, sú Fuerte, Mayo, Sinaloa, Sonora a Yaqui.

Otázka: Aká je rozloha Kalifornského zálivu?



Odpoveď: Rozloha Kalifornského zálivu je približne 160 000 km² (62 000 štvorcových míľ).


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3