Guinejský záliv — geografia, poloha pri Rovníku a hlavné rieky (Niger, Volta)
Guinejský záliv: geografia, poloha pri rovníku a nultom poludníku, najvýznamnejšie rieky Niger a Volta, pobrežia Benin a Bonny — komplexný prehľad
Súradnice: 1°0′N 4°0′E / 1.000°N 4.000°E / 1.000; 4.000
Guinejský záliv je najseverovýchodnejšia časť tropického Atlantického oceánu. Rozprestiera sa medzi mysom Lopez v Gabone, na sever a západ po mys Palmas v Libérii. V zálive sa nachádza priesečník rovníka a základného poludníka (nula stupňov zemepisnej šírky a dĺžky).
Do Guinejského zálivu sa vlievajú mnohé rieky, napríklad Niger a Volta. Pobrežie zálivu zahŕňa záliv Benin a záliv Bonny.
Polohopis a hranice
Guinejský záliv leží pozdĺž západoafrického pobrežia; jeho približné hranice sa ťahajú od mysu Palmas pri Libérii na západe cez pobrežie Pobrežia Slonoviny, Ghany, Toga a Beninu až po mys Lopez v Gabone na juhovýchode. Na pobreží sa nachádzajú početné zálivy, lagúny, delty a estuáre, ktoré vytvárajú členité pobrežie s bohatými mokraďami a mangrovovými porastmi.
Oceanografia a podnebie
Vody Guinejského zálivu sú tropické až subtropické, s vysokými teplotami mora počas celého roka. Dôležitý je Guinejský prúd, ktorý prináša teplejšie vody pozdĺž pobrežia od západu na východ; tento prúd ovplyvňuje miestne rybolovné podmienky a klímu pobrežia. Zmeny polohy Intertropickej konvergencie (ITCZ) prinášajú výraznejšie obdobia dažďov a sucha v prímorských oblastiach.
Hlavné rieky a ich význam
Niger (Niger) patrí medzi najdôležitejšie rieky prítokajúce do Guinejského zálivu. Pramení v Guinejskom vysokohorí, preteká cez Mali a Niger a ústi veľkou deltou do Guinejského zálivu v Nigérii (Niger Delta). Delta je jednou z najväčších delt na svete, bohato členitá a mimoriadne produktívna pre rybolov, zároveň však známa ťažbou ropy a súvisiacim znečistením.
Volta (Volta) je ďalší významný povodňový systém, ktorý ústí na pobreží Ghany. Hlavné ramená sú Biely, Čierny a Červený Volta; v Ghane bol vybudovaný vodný rezervoár Lake Volta (pri priehrade Akosombo), ktorý je jedným z najväčších umelých jazier podľa rozlohy a má obrovský význam pre výrobu elektriny a zavlažovanie. Úprava rieky priehradami však zmenila sedimentáciu a migráciu rýb v povodí.
Okrem Nigeru a Volty sa do zálivu vlievajú aj menšie, ale regionálne dôležité rieky, napríklad rieky na pobreží Pobrežia Slonoviny, Ghany a Kamerunu (napr. Sanaga, Wouri), ktoré tvoria lokálne delty a estuáre.
Príroda, ekosystémy a ochrana
Pobrežie Guinejského zálivu je bohaté na mangrovy, estuárne močiare a lagúny, ktoré sú dôležité pre ryby, kôrovce a množstvo vtáctva. Mangrovové porasty slúžia ako prirodzené hrádze proti zosuvom a erózii, zadržiavajú sediment a zlepšujú kvalitu vody. Mnohé z týchto biotopov sú však ohrozené odlesňovaním, rozvojom prístavov, ťažbou ropy a znečistením.
Hospodársky význam a environmentálne výzvy
- Rybolov: pobrežné vody a estuáre sú tradičným zdrojom obživy pre milióny ľudí.
- Ropný priemysel: najmä v delte Nígeru je rozsiahla ťažba ropy; to prináša ekonomické prínosy, ale aj ekologické riziká (úniky ropy, znečistenie vody a pôdy).
- Prístavy a doprava: pobrežie má dôležité prístavy (napr. Lagos, Tema, Abidjan), ktoré slúžia ako hospodárske centrá regiónu.
- Dopad priehrad a regulácia riek: stavba priehrad (ako Akosombo na Volte) mení tok sedimentov, ovplyvňuje ekosystémy a miestne spoločenstvá závislé od prirodzeného režimu riek.
Zhrnutie
Guinejský záliv je strategicky a ekologicky významnou časťou tropického Atlantiku: je miestom súbehu veľkých afrických riek, bohatých pobrežných ekosystémov a intenzívnej ľudskej činnosti. Jeho zdravie je kľúčové pre regionálnu ekonomiku, biodiverzitu a obyvateľov žijúcich pri pobreží, čo si vyžaduje vyvážený prístup medzi využívaním zdrojov a ochranou životného prostredia.
Mapa Guinejského zálivu, na ktorej je znázornená reťaz ostrovov tvorená kamerunskou líniou sopiek.
Ostrovy v Guinejskom zálive
V Guinejskom zálive sa nachádza množstvo ostrovov, z ktorých najväčšie tvoria reťaz v smere juhozápad-severovýchod a sú súčasťou Kamerunskej línie vulkánov.
Annobón
Annobón, známy aj ako Pagalu alebo Pigalu, je ostrov, ktorý je súčasťou Rovníkovej Guiney.
Bioko
Bioko je ostrov pri západnom pobreží Afriky v Guinejskom zálive, ktorý je súčasťou Rovníkovej Guiney.
Corisco
Corisco je ostrov patriaci Rovníkovej Guinei.
Elobeys
Elobey Grande a Elobey Chico sú dva malé ostrovy patriace Rovníkovej Guinei.
Svätý Tomáš a Princov ostrov
Svätý Tomáš a Princov ostrov (oficiálne Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova) je portugalsky hovoriaci ostrovný štát v Guinejskom zálive. Nezávislosť od Portugalska získal v roku 1975.
Otázky a odpovede
Otázka: Kde sa nachádza Guinejský záliv?
Odpoveď: Guinejský záliv sa nachádza pri západnej Afrike.
Otázka: Súčasťou ktorého oceánu je Guinejský záliv?
Odpoveď: Guinejský záliv sa nachádza na severovýchode tropického Atlantického oceánu.
Otázka: Ktoré krajiny označujú hranice Guinejského zálivu?
Odpoveď: Záliv sa rozprestiera medzi mysom Lopez v Gabone, na sever a západ po mys Palmas v Libérii.
Otázka: Kde sa nachádza priesečník rovníka a základného poludníka?
Odpoveď: Priesečník rovníka a základného poludníka (nula stupňov zemepisnej šírky a dĺžky) sa nachádza v Guinejskom zálive.
Otázka: Ktoré rieky sa vlievajú do Guinejského zálivu?
Odpoveď: Medzi mnohé rieky, ktoré sa vlievajú do Guinejského zálivu, patria Niger a Volta.
Otázka: Aké sú niektoré z charakteristických znakov pobrežia Guinejského zálivu?
Odpoveď: Pobrežie Guinejského zálivu zahŕňa záliv Benin a záliv Bonny.
Otázka: Ako sa vyjadrujú súradnice Guinejského zálivu?
Odpoveď: Súradnice Guinejského zálivu sa vyjadrujú ako 1°0′ s. š. 4°0′ v. d. / 1 000° s. š. 4 000° v. d. / 1 000; 4 000.
Prehľadať