Haiti (štát)

Haiti (francúzsky: Haïti; haitská kreolčina: Ayiti), oficiálne Republika Haiti (francúzsky: République d'Haïti; haitská kreolčina: Repiblik d Ayiti) je krajina na karibskom ostrove Hispaniola. Ďalšou krajinou na ostrove je Dominikánska republika. Haiti má dva úradné jazyky: Haitská kreolčina alebo "kreyol" je jednoduchá verzia francúzštiny zmiešaná s africkými jazykmi. Hlavným mestom je Port-au-Prince.

Haiti má tropické podnebie. Vo francúzštine sa krajina pre svoje prírodné krásy nazýva "La Perle des Antilles" (Perla Antíl). Na Haiti sa nachádza veľa hôr. Krajina bola v minulosti pokrytá lesmi. Kvôli odlesňovaniu však už nie je. Je to najchudobnejšia krajina na západnej pologuli.

Haiti je rozdelené na desať departementov. Hlavným náboženstvom je rímsky katolicizmus. Mnohí Haiťania však praktizujú aj vúdú. Toto náboženstvo pochádza z africkej ľudovej viery v Benine. Haiti má mnoho sviatkov; najväčším a najdôležitejším je Mardi Gras.

Geografia

Celková rozloha Haiti je 27 750 km². Väčšina z nej sa nachádza v západnej tretine ostrova Hispaniola. V blízkosti haitského pobrežia sa nachádzajú aj menšie ostrovy ako Gonâve, Île de la Tortue, Les Cayemites, Île-à-Vache a La Navase.

Haiti má veľa hôr. Sú tu len niektoré pobrežné roviny a niekoľko údolí. Najväčším údolím je Cul-de-Sac. Port-au-Prince sa nachádza na západnom konci tohto údolia. Hlavnou riekou krajiny je Artibonite, ktorá je zároveň najdlhšou riekou Hispanioly. Najväčším mestom Haiti je Port-au-Prince, v ktorého metropolitnej oblasti žijú viac ako 3 milióny ľudí. Druhým najväčším mestom je Cap-Haïtien.

Haiti má tropické podnebie. Obdobie dažďov trvá od apríla do júna a od októbra do novembra. V lete sa často vyskytujú hurikány. V minulosti spôsobili hurikány veľké škody a zabili mnoho ľudí.

História

Tainovia boli indiánskym kmeňom Arawakov. Žili na ostrove Hispaniola predtým, ako ho objavil Krištof Kolumbus a založil tam európsku kolóniu. Kolumbus našiel ostrov Hispaniola počas svojej prvej cesty do Ameriky. Do dvadsiatich piatich rokov po Kolumbovom príchode boli všetci Arawakovia vyvraždení španielskymi conquistadormi.

Na začiatku 17. storočia založili Francúzi kolóniu na ostrove Hispaniola. V roku 1697 Španielsko predalo západnú tretinu ostrova - Haiti - Francúzom. Francúzska kolónia bola založená na lesníctve a výrobe cukru. Stala sa jednou z najbohatších v Karibiku. Na tento účel však kolónia doviezla z Afriky mnoho otrokov a zničila veľkú časť životného prostredia.

Koncom 18. storočia žilo na Haiti takmer pol milióna otrokov. Na čele s Toussaintom L'Ouverturom sa vzbúrili. Po ťažkom a krvavom boji získali nezávislosť. V roku 1804 sa Haiti stalo prvou nezávislou černošskou republikou na svete. Dnes sa na Haiti nachádza mnoho pamätníkov pripomínajúcich haitskú revolúciu. Jedným z najväčších je La Citadelle Laferriere.

V utorok 12. januára 2010 popoludní zasiahlo Haiti zemetrasenie s magnitúdou 7,0. Išlo o najhoršie zemetrasenie, ktoré krajinu postihlo za posledných 200 rokov. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo len kúsok od hlavného mesta Haiti Port-au-Prince. Zemetrasenie spôsobilo veľké škody v Port-au-Prince a v okolitých oblastiach. Predpokladá sa, že zahynulo viac ako 200 000 ľudí, ale je ťažké si byť istý, pretože mnohí ľudia boli pochovaní v masových hroboch skôr, ako sa ich podarilo identifikovať.

Oddelenia

Haiti sa skladá z desiatich regiónov známych ako departementy (francúzsky départments, jednotné číslo départment). Tieto departementy sa ďalej delia na 41 arrondissementov a 133 obcí. Ide o administratívne jednotky druhej a tretej úrovne.

Desať departementov s ich hlavnými mestami v zátvorkách:

.

  1. Artibonite (Gonaïves)
  2. Centrum (Hinche)
  3. Grand'Anse (Jérémie)
  4. Nippes (Miragoâne)
  5. Nord (Cap-Haïtien)
  6. Nord-Est (Fort-Liberté)
  7. Nord-Ouest (Port-de-Paix)
  8. Ouest (Port-au-Prince) *hlavné mesto štátu*
  9. Sud-Est (Jacmel)
  10. Sud (Les Cayes)
Oddelenia HaitiZoom
Oddelenia Haiti

Politika

Republika Haiti je rozdelená na 10 departementov, ale väčšinu politických záležitostí má pod kontrolou ústredná vláda. Hlavou štátu je prezident, ktorý je zvyčajne volený v ľudovom hlasovaní na päťročné funkčné obdobie. Prezident nemôže zastávať funkciu po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Avšak z dôvodu nepresvedčivých výsledkov volieb v roku 2015 bol súčasný dočasný prezident Haiti zvolený zákonodarným zborom. Na čele vlády stojí predseda vlády, ktorého vymenúva prezident a schvaľuje dvojkomorové Národné zhromaždenie. Hornou komorou Národného zhromaždenia je 30-členný Senát a dolnou komorou je 118-členná Poslanecká snemovňa. Členovia oboch komôr sú volení väčšinovým systémom. Funkčné obdobie senátorov je šesťročné a funkčné obdobie poslancov štvorročné. Existujú snahy o ústavnú reformu s cieľom zabezpečiť väčšie zastúpenie žien v politike na celoštátnej úrovni, ale tieto reformy zatiaľ neviedli ku konkrétnym zmenám.

Dovolenka

Úradné sviatky (každý rok v ten istý deň)

  • 1. januára: Jour de l'Indépendance (Deň nezávislosti)
  • 2. januára: Jour des Aïeux ("Deň predkov")
  • 1. mája: Sviatok poľnohospodárstva a práce (Fête de l'Agriculture et du Travail)
  • 18. mája: Fête du Drapeau et de l'Université ("Deň vlajky a univerzity")
  • 17. októbra: Výročie smrti Jeana-Jacquesa Dessalinesa
  • 1. novembra: Deň všetkých svätých
  • 2. novembra: Deň všetkých duší
  • 18. november: Deň bitky pri Vertières a Deň ozbrojených síl
  • 25. decembra: Štedrý deň

Tradičné a cirkevné sviatky (dátumy sa líšia podľa liturgického kalendára katolíckej cirkvi)

  • Karneval (oficiálnym sviatkom je len Mardi Gras)
  • Veľký piatok
  • Corpus Christi

Ekonomika

Haiti je najmenej rozvinutou krajinou Ameriky. Je tiež jednou z najmenej rozvinutých a najchudobnejších krajín na svete.

Existujú ukazovatele, ktoré možno použiť na porovnanie sociálnej a hospodárskej situácie v jednotlivých krajinách. Niektoré ukazovatele ukazujú, že Haiti od 80. rokov 20. storočia zaostáva za ostatnými chudobnými rozvojovými krajinami. V roku 2006 sa Haiti umiestnilo na 146. mieste zo 177 krajín v indexe ľudského rozvoja OSN (2006). V roku 2003 žilo približne 90 % obyvateľov Haiti v chudobe. Haiti je jedinou krajinou Ameriky na zozname najmenej rozvinutých krajín OSN a je najchudobnejšou krajinou Ameriky. Hospodárstvo zostávalo vyrovnané alebo zaostávalo aj pred veľkým zemetrasením.

Približne 66 % všetkých Haiťanov pracuje v poľnohospodárstve. Väčšina z nich sa živí drobným poľnohospodárstvom (čo znamená, že dokážu vypestovať len toľko, aby prežili). To im neprináša veľa peňazí.

Za posledných desať rokov bolo vytvorených len veľmi málo pracovných miest. Neformálna ekonomika však rastie. Mango a káva sú dva najdôležitejšie haitské vývozné artikle. V indexe vnímania korupcie sa Haiti neustále umiestňuje medzi najviac skorumpovanými krajinami na svete.

Približne jednu tretinu štátneho rozpočtu tvoria peniaze, ktoré dostáva od iných krajín. Najviac peňazí poskytujú Spojené štáty. Kanada dáva druhú najväčšiu sumu peňazí. Európska únia, Venezuela a Kuba tiež dávajú a pomáhajú haitskému hospodárstvu rôznymi spôsobmi. V rokoch 2006 a 2007 Haiti obnovilo spojenectvo s Venezuelou a Kubou.

V rokoch 2001-2004 Spojené štáty úplne zastavili poskytovanie pomoci Haiti. Pomoc bola prerušená po voľbách na Haiti v roku 2000. Výsledky volieb boli spochybnené a prezident Aristide bol obvinený z podvodu, aby vyhral voľby. Aristide bol v roku 2004 zvrhnutý. Potom Spojené štáty opäť začali poskytovať pomoc Haiti. Organizácia Spojených národov viedla mierovú operáciu s názvom Stabilizačná misia OSN na Haiti. (Misia sa na Haiti nazýva MINUSTAH; ide o skratku názvu misie vo francúzštine). Mierovú operáciu viedla brazílska armáda.

Aj po zvrhnutí prezidenta Aristida bola korupcia na Haiti naďalej veľmi rozšírená.

Haiti má veľký zahraničný dlh (peniaze, ktoré dlhuje iným krajinám a medzinárodným inštitúciám na splatenie pôžičiek). V rámci programu HIPC (Heavily Indebted Poor Countries) sa plánovalo odpustiť Haiti približne 525 miliónov USD dlhu do polovice roka 2009.

Bas-Ravine, v severnej časti Cap-Haïtien.Zoom
Bas-Ravine, v severnej časti Cap-Haïtien.

Demografické údaje

V roku 2009 žilo na Haiti približne 10 090 190 obyvateľov. Údaje z DNA Nationwide Studies Institute hovoria, že rasové zloženie obyvateľstva je nasledovné:

  • 94.2%: (potomkovia najmä kmeňov Fon, Ewe, Yoruba a Bantu zo západnej/strednej Afriky)
  • 5.4%: Mulat (európsky a africký pôvod).
  • 0.4%: (najmä francúzskeho, poľského a arabského pôvodu)

V krajine žije aj niekoľko obyvateľov východnej Ázie.

Odhady DNA Haiti

Etnická príslušnosť

% cca.

Čierna

94%

Mulat

5%

Biela

1%

Súvisiace stránky

  • Haiti na olympijských hrách
  • Národný futbalový tím Haiti
  • Zoznam riek Haiti

Otázky a odpovede

Otázka: Aké sú dva úradné jazyky Haiti?


Odpoveď: Dva úradné jazyky na Haiti sú francúzština a haitská kreolčina alebo "kreyol".

Otázka: Aké je hlavné mesto Haiti?


Odpoveď: Hlavným mestom Haiti je Port-au-Prince.

Otázka: Ako sa opisuje Haiti vo francúzštine?


Odpoveď: Vo francúzštine sa Haiti označuje ako "La Perle des Antilles" (Perla Antíl).

Otázka: Aký typ podnebia má Haiti?


Odpoveď: Haiti má tropické podnebie.

Otázka: Sú na Haiti lesy?


Odpoveď: Kedysi bolo na Haiti veľa lesov, ale kvôli odlesňovaniu ich už nemá.

Otázka: Aké je hlavné náboženstvo, ktoré sa na Haiti vyznáva?


Odpoveď: Hlavným náboženstvom, ktoré sa na Haiti vyznáva, je rímsky katolicizmus. Mnohí Haiťania však praktizujú aj vúdú.

Otázka: Ktorý sviatok Haiťania oslavujú ako najdôležitejší?


Odpoveď: Najväčším a najdôležitejším sviatkom, ktorý Haiťania oslavujú, je Mardi Gras.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3