Anélidy (článkované červy) sú kmeň bezstavovcov charakterizovaný telesnou segmentáciou. Sú to bezstavovce s približne 17 000 popísanými druhmi, ktoré žijú v rôznych biotopoch — najmä v moriach, sladkých vodách a vlhkých pôdach.

Rozmanitosť a výskyt

Medzi najznámejšie skupiny patria dážďovky a pijavice. Tradične sa anélidy rozdeľujú na polychaety (väčšinou morské, s bočnými výbežkami – parapódiami), oligochaety (medzi ktorými sú aj dážďovky) a hirudinei (pijavice). Niektoré druhy sú voľne žijúce dravce alebo doštičnaté filtrátory, iné môžu byť parazitické (napr. niektoré pijavice) alebo tvoria mutualistické vzťahy (napr. rúrkovce, ktoré žijú v symbióze s chemosyntetickými baktériami). Anélidy sa vyskytujú prakticky vo všetkých vlhkých prostrediach – od povrchových vôd až po hĺbky oceánov a vlhké pôdy na súši.

Veľkosť

Veľkosť anélidov je veľmi variabilná: od menej než milimetra (u niektorých planktonických lariev alebo veľmi drobných druhov) až po veľké rúrkovce, ktoré môžu dosahovať až približne 3 metre. Medzi najväčšie patria rôzne rúrkovce žijúce pri hlbinných prameňoch alebo na chladných výveroch, napr. rúrkovec priesakový (Lamellibrachia lymnesi).

Anatómia a fyziológia

Anélidy majú telesnú stavbu založenú na segmentácii (metamerii): telo je rozdelené na opakujúce sa segmenty, z ktorých každý môže niesť pár chitinóznych štetín (setae) alebo parapódie (u polychaet). Každý segment býva oddelený priečnymi priehradkami (septami) a obsahuje výplňovú telesnú dutinu — coelom, ktorá funguje spolu s tekutinou ako hydrostatická kostra.

Medzi dôležité znaky patrí:

  • jednosmerný tráviaci systém (ústny otvor → tráviaca trubica → análny otvor),
  • bilaterálna symetria,
  • uzavretá cievna sústava s ventrálnou a dorsálnou cievou a často niekoľkými „srdcovými“ (aortálnymi) oblúkmi,
  • párové vývodné orgány (metanefrídie) pre vylučovanie,
  • centrálny nervový systém s mozgom (dorzálne uloženým) a ventrálnym nervovým vláknom s gangliami v jednotlivých segmentoch.

Rozmnožovanie a regenerácia

Anélidy sa rozmnožujú rôznymi spôsobmi. Mnohé oligochaety (napr. dážďovky) sú hermafroditické a prebieha u nich krížové oplodnenie; pijavice sú tiež často hermafroditické. Polychaety bývajú často rozlíšeného pohlavia (samčie a samičie jedince) a rozmnožujú sa vonkajším oplodnením. Okrem pohlavného rozmnožovania sa u niektorých druhov vyskytuje aj vegetatívne delenie alebo brachiácia (odlomí sa časť tela a zregeneruje sa nový jedinec).

Anélidy často disponujú výraznou schopnosťou regenerácie — dokážu dorastať niektoré odrezané časti tela. Táto schopnosť je však rôzna medzi skupinami a nie všetky druhy dokážu obnoviť celé telo.

Ekologický a hospodársky význam

Anélidy majú veľký ekologický význam: dážďovky napríklad prevzdušňujú a premieňajú pôdu, urýchľujú rozklad organickej hmoty a zlepšujú štruktúru pôdy. Morské polychaety sú dôležitou súčasťou bentických potravových sietí — pôsobia ako predátory, filtrátory alebo rozkladače. Niektoré pijavice sú parazity stavovcov, iné sa využívajú v medicíne (história a súčasné medicínske využitie pijavíc).

Súhrn

Anélidy sú rôznorodá a ekologicky dôležitá skupina článkovaných červov so zložitou telesnou stavbou prispôsobenou najrôznejším životným prostrediam. Majú segmentované telo s hydrostatickou kostrou, uzavretú cievnu sústavu, jednosmerný tráviaci trakt a rôznorodé stratégie rozmnožovania — od hermafroditizmu až po pohlavnú separáciu.