Homo rhodesiensis (Rhodeský človek) — Kabwe: nález, vek a taxonómia
Homo rhodesiensis (Kabwe): podrobný prehľad nálezu, datovania 125–300 tis. r., morfológie a taxonómie — sporné zaradenie k Homo heidelbergensis či archaickému Homo sapiens.
Homo rhodesiensis je druh hominina opísaný na základe jedinej fosílnej lebky. Bola nájdená v kolónii Severná Rodézia (dnes Zambia) v bani Broken Hill (dnes Kabwe) v roku 1921. Lebke chýba spodná čeľusť, ale inak je takmer kompletná. Okrem lebky sa našla aj horná čeľusť z iného jedinca, krížová kosť (kosť panvy), holenná kosť a dva fragmenty stehennej kosti. Nález uskutočnili baníci a nálezový materiál bol následne odvezený na odborné štúdie; lokálne vrstvy v bani boli však pri ťažbe značne porušené, čo sťažilo spoľahlivé stratigrafické zaradenie jednotlivých fragmentov.
Nález, uloženie a stav fosílie
Lebka z Kabwe je jedným z najdôležitejších a zároveň najlepšie zachovaných príkladov stredopleistocénnych hominínov z Afriky. Povrch lebky nesie stopy mechanického poškodenia a čiastočnej abrazie spôsobenej baníckou činnosťou a následnou manipuláciou, preto interpretácia niektorých detailov musí byť opatrná. Originálny materiál je uložený v prírodovednom múzeu a bol predmetom viacerých prehodnotení a CT-analýz, ktoré umožnili lepšie opísať vnútornú štruktúru lebky a pridružené nálezy.
Datovanie a problematika veku
Rhodeský človek je starý 125 000 až 300 000 rokov podľa rôznych odhadov a porovnaní so súvisiacimi paleontologickými nálezmi. Objem lebky z Broken Hill sa odhaduje na 1 100 cm³. Bada & al. (1974) uverejnili pre tento exemplár priamy dátum 110 ka, no rôzne metódy a nejednoznačný kontext lokality priniesli širšie intervaly vekových odhadov. Preto sa v literatúre stretnete s rozporuplnými číslami – časť autorov preferuje mladší stredný pleistocén, iní kladú nález o niečo hlbšie do stredného pleistocénu (až do 300 ka). Zničenie paleoantropologickej lokality znemožnilo vrstvené datovanie a pevné zaradenie v presnej chronológii.
Morfologické znaky a stavba lebky
Lebka pochádza z mimoriadne robustného (= silného) jedinca a má relatívne najväčšie obočie zo všetkých známych pozostatkov hominidov. Bola opísaná ako osoba so širokou tvárou podobnou Homo neanderthalensis (t. j. s veľkým nosom a hrubými vystupujúcimi hrebeňmi obočia) a bola interpretovaná ako "africký neandertálec". Okrem mohutného supraorbitálneho hrebeňa lebka vykazuje široké lícne oblúky, masívnu čelnú časť a relatívne plochú mozgovú klenbu v porovnaní s moderným Homo sapiens. Bolo tiež zaznamenané výrazné opotrebovanie zubov a určité znaky súvisiace s remodeláciou kostí, ktoré môžu odrážať vek jedinca a životné zaťaženie.
Taxonómia a interpretačné debaty
Medzi moderným Homo sapiens a neandertálcom sa nachádza niekoľko prechodných znakov. Väčšina súčasných odborníkov sa domnieva, že rhodeský človek patrí do skupiny Homo heidelbergensis, respektíve k širšej skupine stredopleistocénnych archaických Homo form. Boli navrhnuté aj iné názvy, napríklad archaický Homo sapiens a Homo sapiens rhodesiensis. Rozdiely v názvosloví odrážajú širšiu diskusiu v paleoantropológii o tom, ako klasifikovať variabilitu medzi populáciami hominínov v Afrike a Európe v priebehu stredného pleistocénu. Niektorí vedci zdôrazňujú kontinuitu a príbuznosť s európskymi formami (neandertálcami/heidelbergencami), iní kladú dôraz na unikátne africké vývojové línie vedúce k modernej anatómii Homo sapiens.
Význam pre štúdium ľudskej evolúcie
Kabwe predstavuje kľúčový doklad variability a komplexnosti stredopleistocénnych populácií. Nález ilustruje, že v Afrike existovali robustné, morfologicky prechodné formy, ktoré kombinovali archaické aj pokročilejšie znaky – to má následky pre modely pôvodu moderného človeka a pre pochopenie rozptylu a diverzity hominínov v strednom pleistocéne. Skupina okolo nálezu pokračuje v porovnávaní anatomických údajov, izotopových a chronologických analýz s cieľom presnejšie zaradiť Kabwe do širšieho kontextu evolučných vzťahov.
Aj keď presné zaradenie a vek zostávajú predmetom diskusií, Homo rhodesiensis (Kabwe) zostáva jedným z najznámejších a najdiskutovanejších fosílnych exemplárov—dôležitým pre rekonštrukciu vývoja rodu Homo v Afrike počas stredného pleistocénu.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Homo rhodesiensis?
Odpoveď: Homo rhodesiensis je druh hominina opísaný na základe jedinej fosílnej lebky.
Otázka: Kde sa fosílna lebka našla?
Odpoveď: Fosílna lebka bola nájdená v kolónii Severná Rodézia (dnes Zambia) v bani Broken Hill (dnes Kabwe) v roku 1921.
Otázka: Aký vek sa odhaduje na Rhodézskeho človeka?
Odpoveď: Vek Rhodézskeho človeka sa odhaduje na 125 000 až 300 000 rokov.
Otázka: Aké ďalšie pozostatky boli objavené spolu s lebkou?
Odpoveď: Okrem lebky sa našla aj horná čeľusť iného jedinca, krížová kosť (kosť panvy), holenná kosť a dva úlomky stehennej kosti.
Otázka: Aká bola odhadnutá kapacita lebky?
Odpoveď: Lebkový objem lebky z Broken Hill sa odhaduje na 1 100 cm³.
Otázka: Ako sa dá porovnať s moderným Homo sapiens a neandertálcami?
Odpoveď: Bola opísaná ako široká tvár podobná Homo neanderthalensis (t. j. veľký nos a hrubé vystupujúce hrebene obočia) a bola interpretovaná ako "africký neandertálec". Medzi moderným Homo sapiens a neandertálcami je niekoľko prechodných znakov.
Otázka: Do ktorej skupiny podľa väčšiny odborníkov patrí rhodeský človek?
Odpoveď: Väčšina súčasných odborníkov sa domnieva, že rhodeský človek patrí do skupiny Homo heidelbergensis.
Prehľadať