Homotherium — vyhynutá šabľozubá mačka: pôvod, rozšírenie, vyhynutie

Homotherium — tajomná šabľozubá mačka: pôvod, rozšírenie a príčiny vyhynutia. Objavte život od Severnej Ameriky po Euráziu a Afriku.

Homotherium je vyhynutý rod machairodontínnych šabľozubých mačiek. Jeho charakteristickými znakmi boli relatívne dlhé, bočne zplostené a často zubaté horné špičáky – dlhšie ako u moderného tigra, no kratšie než u Smilodona. Z tohto dôvodu sa tieto mačky v literatúre často označujú ako „scimitar‑toothed cats“ (šabľozubé mačky typu scimitar).

Homotherium bolo rozšírené v Severnej Amerike, Južnej Amerike, Európe, Ázii a Afrike počas pliocénu a pleistocénu (približne od niekoľkých miliónov rokov pred n. l. až do konca pleistocénu, miestami až do posledných desaťtisícročí). Je však treba zdôrazniť, že rozšírenie a presné časovanie jednotlivých druhov/okresných populácií sú predmetom aktívneho bádania a diskusie medzi paleontológmi.

Taxonómia a druhy

Rod Homotherium patrí do podčeľade Machairodontinae (šabľozubé mačky) a do skupiny často nazývanej Homotherini. V rámci rodu bolo opísaných niekoľko druhov, z ktorých najčastejšie sa v odborných prácach spomínajú Homotherium latidens a H. serum, pričom taxonomické zaradenie a počet platných druhov sa mení s novými nálezmi a revíziami. Niektoré anatomické rozdiely medzi nálezmi z rôznych kontinentov viedli k rôznemu pomenovaniu fosílnych materiálov, takže klasifikácia zostáva čiastočne diskutabilná.

Vzhľad a veľkosť

Homotherium mal stavbu tela odlišnú od dnešných veľkých mačiek aj od iných šabľozubých príslušníkov. Charakteristické sú:

• pomerne krátka a robustná hlava s vysokým čelom,
• horné špičáky bočne zplostené a rezavého typu (skimitar‑like),
• dlhšie predné končatiny v porovnaní s zadnými – znak adaptácie k rýchlejšiemu behu a k manévrovaniu pri prenasledovaní koristi,
• ~veľkosť tela porovnateľná s modernými levmi a tigrami; odhady hmotnosti sa bežne pohybujú v desiatkach až stoviek kilogramov (v mnohých odhadoch 150–250 kg), pričom konkrétne čísla závisia od druhu a jednotlivých exemplárov.

Spôsob života a lov

Na základe anatómie lebky, čeľustí, špičákov a končatín sa predpokladá, že Homotherium lovil veľké kopytníky (správy hovoria o koristi ako súuci jelene, koňovité a iné veľké bylinožravce). Jeho špičáky neboli také dlhé ako u niektorých iných machairodontínov, čo naznačuje odlišnú techniku usmrtenia – skôr rezanie a spôsobovanie rozsiahlych poranení mäkkých tkanív (krk, brucho) než hlboké bodné rany. Dlhšie predné končatiny a štruktúra tela ukazujú na väčšiu schopnosť prenasledovať korisť v otvorenej krajine než výlučne pôsobenie z útoku (princip ambush).

Povedomie o sociálnom správaní je obmedzené: niektoré nálezy a interpretácie paleoekologických dát naznačujú možnosť skupinového lovu, iné autori zdôrazňujú, že dôkazy sú nepriame (napr. spoločné nálezy viacerých jedincov na lokalitách, útvary stôp alebo izotopické signály). Preto zostáva otázka sociálneho správania otvorená.

Fosílne nálezy a rozšírenie

Fosílie Homotherium pochádzajú z viacerých lokalít na všetkých hlavných kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Medzi známe lokality patria nálezy v európskych ložiskách, v ázijských sedimentoch (vrátane Sibíri), na výskyte v Severnej Amerike (napr. nálezy z La Brea Tar Pits sú často spomínané) a ojedinelé nálezy v Južnej Amerike – napríklad severná časť (uvádza sa Venezuela). V Afrike sa fosílie nachádzajú v vrstiev starších pleistocénnych a pliocénnych horizontov.

Geologické a chronologické údaje ukazujú, že rod existoval počas pliocénu a pleistocénu, avšak jeho miestne populácie zanikali v rôznom čase – zatiaľ čo v Afrike došlo podľa dostupných záznamov k lokálnemu vymiznutiu už skôr (odhady spomínajú približne pred 1,5 mil. rokov), v Eurázii a v Amerike pretrvával v neskorších obdobiach (v Eurázii sa nálezy obvykle datujú až do stredného až neskorého pleistocénu, niekde približne do ~30 000 rokov pred n. l., v Severnej Amerike sa uvádzajú nálezy s možným prežívaním do konca pleistocénu, až do obdobia pred ~10 000 rokmi). Treba podotknúť, že presné dátovanie posledných populácií je predmetom revízií a miestami nejasností.

Vyhynutie — príčiny a chronológia

Vyhynutie Homotherium bolo pravdepodobne výsledkom kombinácie faktorov:

• zmien klímy pri prechode z pleistocénu do holocénu, ktoré ovplyvnili biotopy a dostupnosť koristi,
• poklesu hojnosti veľkých kopytníkov (prey collapse) v dôsledku klimatických výkyvov a iných environmentálnych zmien,
• konkurencie s inými predátormi (vrátane iných machairodontínov, moderných veľkých mačiek a, v neskorších obdobiach, aj ľudí),
• v regiónoch, kde prežíval až do obdobia súbežného s ľudskou expanziou, sa ako prispievajúci faktor diskutuje aj ľudský vplyv (priame lovenie koristi alebo konkurencia o rovnakú korisť).

Regionálna chronológia vyhynutia sa líši: v Afrike a niektorých častiach staršieho areálu sa Homotherium stratilo už v skoršom pliocéne/pleistocéne, zatiaľ čo populácie v Európe a Amerike ustupovali neskôr. Posledné presné dátumy z rôznych lokalít sú predmetom ďalšieho datovania a výskumu.

Výskum Homotherium pokračuje: nové fosílie, analýzy izotopov, biomechanické štúdie a paleogenetika postupne upresňujú jeho ekologickú rolu, fyziológiu a presnú časovú hranicu vymierania. Aj keď tento rod už vyhynul, štúdium poskytuje dôležité poznatky o diverzite a evolučných stratégiách veľkých šeliem minulosti.

Paleobiológia

To, čo máme ako dôkaz, pochádza z kostier. Podľa zubov by sa jeho spôsob zabíjania trochu líšil od smilodona. Kly vyzerajú, akoby sa používali skôr na bodanie než na sekanie. Stavba tela je v prednej časti oveľa silnejšia a ťažšia ako u moderných mačiek, čo naznačuje stratégiu útoku zo zálohy. To zase naznačuje úkryt v lesoch, ktoré boli v pliocéne a väčšinu pleistocénu veľmi rozšírené.

Lebka má pozoruhodné črty. Rezáky vpredu boli proporčne oveľa väčšie ako u moderných mačiek a hrdo stáli pred špičákmi. Museli zohrávať úlohu pri držaní a ťahaní koristi. Zadné stoličky na krájanie mäsa boli obrovské. Nohy boli pomerne dlhé, predné nohy boli dlhšie ako zadné. Krátky chvost a krátka bedrová časť chrbtice dotvárali obraz veľmi silného zvieraťa, schopného zápasiť s veľkou korisťou. Rozumné zhrnutie je, že Homotherium malo vlastnosti kombinujúce vlastnosti hayen a moderných veľkých mačiek. Bolo schopné loviť zo zálohy, ale aj prenasledovať na veľké vzdialenosti pri miernej rýchlosti. Mohlo sa pohybovať v otvorenom lese.

Pravdepodobne všetky tieto šabľozubce fungovali tak, že skočili na krk koristi, zavesili sa na ňu silnými prednými končatinami a zubami sa jej zahryzli do krku. Ich kly mohli preniknúť cez kožu veľkých cicavcov, na rozdiel od moderných levov, ktoré musia svoju korisť udusiť.

Kostry homotérií sa našli spolu s kostrami mamutov, mastodontov a nosorožcov. Z toho vyplýva, že v ich jedálnom lístku mohli byť aj mladé slony.

Lebka Homotherium crenatidens Paleozoologické múzeum Číny

Hľadajte podľa písmena