"Doba ľadová" presmeruje sem. Pre ďalšie použitia pozri Ice Age (disambiguation).
Pleistocén je geologická epocha, ktorá trvala približne od pred 2,6 milióna rokov do pred 11 700 rokmi. Pleistocén nasledoval po pliocéne a je prvou etapou obdobia štvrtohôr; po ňom nasleduje súčasný holocén.
Časové zaradenie a geologický kontext
Pleistocén zahŕňa väčšinu kvartérneho obdobia a je charakteristický opakovanými obežnými cyklami ochladenia a oteplenia, ktoré sa prejavili ako dlhé ľadové obdobia (glaciály) striedané kratšími medziľadovými obdobiami. V modernom geologickom členení sa začiatok pleistocénu často udáva približne pred 2,58 milióna rokov; jeho koniec je definovaný nástupom holocénu pred 11 700 rokmi.
Glaciály a medziľadové obdobia
Pleistocén bol obdobím viacerých rozsiahlych ľadových dôb. V priebehu jednotlivých glaciálov sa na veľkých častiach severnej pologule vytvorili hrubé ľadové štíty. Najväčšie z nich pokrývali napríklad Severnú Ameriku až po Veľké jazerá, veľké časti severného Ruska a rozsiahle územia Európy — dokonca Anglicko až po Temžu bolo v najchladnejších fázach čiastočne zľadovatené alebo priamo ležalo v blízkosti ľadovca.
Glaciály spôsobili výrazné poklesy hladiny morí (typicky až okolo 120 m nižšie v glaciálnych maximách), rozsiahle rozšírenie permafrostu a vytvorenie charakteristických krajinných tvarov (morény, drumliny, útesy, fjordy). Medziľadové obdobia boli relatívne teplejšie a umožnili posun vegetácie a živočíchov smerom k pólom.
Príčiny opakovaných klimatických zmien
Hlavnými príčinami striedania glaciálov a medziľadov sú dlhodobé zmeny v excentricite, náklone a precese zemskej osi (tzv. Milankovičove cykly), ktoré menia rozloženie slnečného žiarenia na Zemi. Tieto orbitálne zmeny sú zosilnené spätnými väzbami v klíme — zmenami koncentrácie skleníkových plynov, albeda (odrážanie slnečného žiarenia ľadom a snehom) a dynamikou oceánov a atmosféry.
Dôsledky na krajinu a životné prostredie
Pod vplyvom pohybu ľadovcov dochádzalo k intenzívnej erózii a sedimentácii, čím vznikali široké údolia, ľadovcové jazerá a štruktúry typické pre dnešnú krajinu mierneho pásma. V oblastiach mimo veľkých ľadových štítov prevládali studené stepi, tundry a tzv. "mammoth steppe" — bohaté trávnaté spoločenstvá, ktoré podporovali veľké spoločenstvá bylinožravcov.
Flóra, fauna a vymieranie
Počas pleistocénu žila bohatá megafauna. Mnohé druhy vyhynuli na konci alebo v priebehu pleistocénu — príčiny zahŕňajú kombináciu klimatických zmien a zmenených ekologických podmienok, často v kombinácii s tlakom zo strany ľudského lovu. Medzi známe príklady patrili veľké chlpaté doklady prispôsobené chladnému podnebiu:
- Mamuty — veľké, chlpaté príbuzné slonov, prispôsobené životu v studenom prostredí.
- Glyptodon — obrovský panciernatý cicavec pripomínajúci veľkého pásavca, rozšírený najmä v Južnej Amerike.
- Ďalšie druhy: srstnatý nosorožec, obrovské šabľozubé mačkovité, obrovské lenivce, rozličné druhy koní a sobov prispôsobené ľadovej stepnej krajine.
Mnohé z týchto druhov vymreli na konci pleistocénu, keď sa klíma oteplila a krajina sa zmenila — niektoré populácie navyše boli silno ovplyvnené príchodom moderného človeka do nových regiónov.
Človek v pleistocéne
V pleistocéne sa vyvíjali rôzne ľudské druhy. V Európe a Ázii žil neandertálec s veľkým mozgom (Homo neanderthalensis)) približne do obdobia pred 30 000 rokmi. Moderný človek vznikol v Afrike z inej vetvy tohto rodu a postupne migroval do Európy a Ázie. Počas pleistocénu sa ľudia zdokonaľovali v mnohých technikách: vyrábali pokročilé kamenné nástroje, ovládali oheň, lovili veľkú zver a vytvárali prvé prejavy symboliky, umeleckej tvorby (napr. jaskynné maľby) a komplexných sociálnych väzieb.
Prechod do holocénu a význam pleistocénu
Koncom pleistocénu nastalo postupné oteplenie, ústup ľadovcov a nástup stabilnejšieho a teplejšieho holocénu pred 11 700 rokmi. Pleistocén zásadne formoval dnešnú tvár krajiny, rozšírenie druhov a priebeh ľudskej evolúcie. Štúdium pleistocénnych sedimentov, fosílií a klimatických záznamov (ľadové vrtuľky, jaskynné uloženiny, morské sedimenty) nám pomáha lepšie pochopiť prirodzené klimatické cykly a reakcie biosféry na rýchle zmeny klímy.
