Duševné vlastníctvo
Duševné vlastníctvo (IP) sa vzťahuje na vlastníctvo nápadu alebo dizajnu osobou, ktorá ho vymyslela. Je to pojem používaný v majetkovom práve. Dáva osobe určité výhradné práva na osobitný typ kreatívneho návrhu, čo znamená, že nikto iný nemôže tento výtvor kopírovať alebo opätovne použiť bez súhlasu vlastníka. Môže sa vzťahovať na hudobné, literárne a umelecké diela, objavy a vynálezy. Medzi bežné typy práv duševného vlastníctva patria autorské práva, ochranné známky, patenty, práva na priemyselný dizajn a obchodné tajomstvo.
Pojem duševné vlastníctvo pochádza z 19. storočia. Predtým boli patentové zákony po prvýkrát zavedené v zákone o monopoloch z roku 1623 a zákony o autorských právach sa prvýkrát objavili v zákone Anny z roku 1710. Moderné používanie pojmu duševné vlastníctvo siaha minimálne do roku 1867. Ústava Severonemeckej konfederácie udelila konfederácii legislatívnu právomoc v oblasti ochrany duševného vlastníctva (nem. Schutz des geistigen Eigentums).
Dôvodom väčšiny zákonov o duševnom vlastníctve je podpora pokroku. Poskytnutie právneho vlastníctva myšlienky vynálezcovi sa považuje za stimul pre týchto ľudí, aby svoje vynálezy sprístupnili verejnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť plnú hodnotu diela pre jeho tvorcu, urobiť z neho ďalší druh "skutočného" majetku.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to duševné vlastníctvo?
Odpoveď: Duševné vlastníctvo (IP) sa vzťahuje na vlastníctvo nápadu alebo dizajnu osobou, ktorá s ním prišla. Je to pojem používaný v majetkovom práve, ktorý dáva osobe určité výhradné práva na osobitný typ kreatívneho návrhu, čo znamená, že nikto iný nemôže tento výtvor kopírovať alebo opätovne použiť bez súhlasu majiteľa.
Otázka: Aké sú niektoré bežné typy práv duševného vlastníctva?
Odpoveď: Medzi bežné typy práv duševného vlastníctva patria autorské práva, ochranné známky, patenty, práva na priemyselný vzor a obchodné tajomstvo.
Otázka: Kedy sa prvýkrát objavil pojem "duševné vlastníctvo"?
Odpoveď: Pojem duševné vlastníctvo pochádza z 19. storočia. Predtým boli patentové práva prvýkrát vytvorené v rámci Štatútu monopolov z roku 1623 a autorské práva sa prvýkrát objavili v Štatúte Anny z roku 1710. Moderné používanie pojmu duševné vlastníctvo siaha minimálne do roku 1867.
Otázka: Prečo existuje väčšina zákonov o duševnom vlastníctve?
Odpoveď: Deklarovaným dôvodom väčšiny zákonov o duševnom vlastníctve je podpora pokroku. Poskytnutie právneho vlastníctva myšlienky vynálezcovi sa považuje za stimul pre týchto ľudí, aby svoje vynálezy sprístupnili verejnosti. Je navrhnutý tak, aby zabezpečil plnú hodnotu diela pre jeho tvorcu, aby sa z neho stal iný druh "skutočného" majetku.
Otázka: Kde bola udelená legislatívna právomoc v oblasti ochrany duševného vlastníctva?
Odpoveď: Legislatívna právomoc v oblasti ochrany duševného vlastníctva bola udelená Ústavou Severonemeckej konfederácie v roku 1867.
Otázka: Na aké druhy diel sa vzťahuje duševné vlastníctvo?
Odpoveď: Duševné vlastníctvo sa môže vzťahovať na hudobné, literárne a umelecké diela, objavy a vynálezy.
