Izabela I. Kastílska (22. apríla 1451 – 26. novembra 1504) bola kráľovnou Kastílie a Leónu. Narodila sa ako dcéra Jána II. Kastílskeho a jeho druhej manželky Izabely Portugalskej. Jej vláda a manželstvo výrazne ovplyvnili dejiny Pyrenejského polostrova a položili základy vzniku moderného Španielska.
Život a nástup na trón
V roku 1469 sa Izabela tajne vydala za Ferdinanda II. z Aragónska. Ich manželstvo malo silný politický charakter – spojilo dve významné kráľovstvá a vytvorilo personálnu úniu medzi Kastíliou a Aragónskom. Pár mal päť detí; medzi ich potomkami bola aj Katarína Aragónska, ktorá sa v roku 1509 vydala za anglického kráľa Henricha VIII. Izabela bola aj babičkou španielskeho kráľa Carlosa I. (Karola V., cisára Svätej ríše rímskej).
Po smrti Izabelinho brata, kráľa Enriqueho IV., vznikol spor o nástupníctvo. Enriqueho dcéra Juana (známa ako Juana la Beltraneja) tiež nárokovala trón, čo viedlo k občianskému konfliktu. Po víťazstve v ňom sa Izabela stala kastílskou kráľovnou a Ferdinand aragónskym kráľom. Ich sobáš spojil tróny Kastílie a Aragónska v personálnej únii — dôležitý krok k zjednoteniu Španielska, hoci jednotlivé kráľovstvá si naďalej zachovali vlastné zákony a inštitúcie.
Politika, reformy a náboženská jednota
Izabela a Ferdinand posilnili centrálnu moc panovníka: reformovali správu krajiny, zlepšili financie, podporili vytváranie profesionálnej armády a reorganizovali súdnictvo. Založené boli alebo posilnené kráľovské rady, ktoré pomáhali spravovať rozsiahle panstvá.
Súčasťou ich politiky bola snaha o náboženskú jednotu. V roku 1478 získali pápežské povolenie na zriadenie Španielskej inkvizície, ktorej cieľom bolo dohliadať na kresťanskú ortodoxiu. V roku 1492 dobyli ich sily posledné muslimské kráľovstvo na Pyrenejskom polostrove — Granadu — čím prakticky ukončili obdobie tzv. reconquisty. V tom istom roku bol podpísaný aj tzv. Alhambra Decree (edict), ktorý nariadil konverziu alebo vyhnanie Židov z kastílskeho územia. Tieto kroky mali dlhodobé, často krvavé a kontroverzné následky pre náboženské menšiny v Španielsku.
Objavovanie, zahraničná politika a kultúrne dopady
Izabela a Ferdinand aktívne podporovali námorné výpravy a rozvoj obchodu. Izabela pomohla zaplatiť štyri cesty Krištofa Kolumba za účelom objavenia Ameriky. V roku 1492 Kolumbus dosiahol brány «Nového sveta», čo otvorilo éru koloniálnych expedícií a rozsiahlych geopolitických zmien. Panovníci tiež uzatvárali dynastické manželstvá, ktoré rozšírili ich vplyv v celej Európe.
Izabelina vláda mala výrazný vplyv aj na kultúru a vzdelanie: podporovala reformy v školstve, cirkevné inštitúcie a podporu umenia. Súčasne však jej politika prispela k prenasledovaniu a útlaku náboženských menšín, čo je súčasťou jej kontroverzného dedičstva.
Dedičstvo
Izabela zomrela v roku 1504. Po nej bola kastílskou kráľovnou formálne jej dcéra Johana Kastílska, avšak reálna moc sa postupne presúvala — najprv na Ferdinanda a neskôr na nasledovníkov. Dedičstvo Izabely I. je zmiešané: na jednej strane je považovaná za kľúčovú postavu pri zrode jednotného španielskeho štátu, pri podpore veľkých objavov a konsolidácii kráľovskej moci; na druhej strane sú s jej menom spojené náboženské prenasledovania a politické metódy, ktoré mali pre mnohých tragické následky.
