Masaker v Džallianwalah Bagh, známy aj ako Amritsarský masaker, bol masaker, ktorý sa stal v Amritsar v roku 1919. Je pomenovaný podľa chrámu [Jallianwala Bagh] v severoindickom meste Amritsar. Dňa 13. apríla 1919 začali vojaci britskej indickej armády strieľať do neozbrojeného davu mužov, žien a detí. Zodpovednou osobou bol brigádny generál Reginald Dyer, vojenský veliteľ Amritsaru.

Pozadie

V predvečer udalosti panovalo napätie vyvolané Rowlattovými zákonmi (1919), ktoré rozšírili právomoci britských úradov na zadržiavanie a súdenie osôb bez poroty. V Amritsare došlo k demonštráciám a občianskym nepokojom; miestne vedenie uvalilo prísnu kontrolu. Deň masakru — 13. apríl — sa zhodoval s hinduisticko-sikhským sviatkom Baisakhi, kedy sa do Jallianwala Bagh zišiel veľký pokojný dav, vrátane rodín a pútnikov.

Priebeh udalosti

Podľa dobových svedectiev prišli do záhrady stovky až tisíce ľudí. Dyer podľa svojich vlastných slov vydal príkaz otvoriť paľbu bez predchádzajúceho varovania a pokusu o rozohnanie davu. Streľba trvala približne desať minút. Vstupy do záhrady boli čiastočne zablokované, trúfalé osoby sa ukrývali za múrmi, mnohí sa snažili utiecť; niektorí skočili do studne v záhrade v snahe uniknúť guľkám.

Počet obetí

Oficiálne britské štatistiky uvádzali 379 mŕtvych. Nezávislé odhady z radov Indov a chirurgické záznamy uvádzali oveľa vyššie čísla: niektoré odhady hovoria o viac ako 1 000 mŕtvych a cez 2 000 ťažko zranených. Civilný chirurg Dr. Smith uviedol, že obetí bolo 1 526. Presné čísla sa líšia v závislosti od zdrojov, no zhoda panuje v tom, že utrpenie a počet obetí boli veľké.

Následky a reakcie

Masaker vyvolal obrovské pobúrenie v Indii i v zahraničí. V Britskej Indii nasledovalo vyšetrenie — tzv. Hunterova komisia — ktoré Dyerove kroky ostro kritizovalo; Dyer bol zbavený velenia a neskôr nútený odísť do výslužby. V Británii sa však v časti verejnej mienky našli aj podpory Dyerovi, vrátane zbierok na jeho obranu, čo ešte viac polarizovalo diskusiu.

Násilný zásah výrazne posilnil indické národnooslobodzovacie hnutie. Mnohí Indovia, ktorí dovtedy naliehavo nezvažovali úplnú nezávislosť, začali aktívnejšie podporovať odpor proti britskej vláde. Udalosť urýchlila rast podpory pre vodcov ako Mahátmá Gándhí a prispela k vlnám občianskej neposlušnosti a pružnejšie organizovanému hnutiu za nezávislosť.

Pamätník a dlhodobé dôsledky

Jallianwala Bagh je dnes pamätným miestom venovaným obetiam masakru. Záhrada obsahuje pamätník, pamätné desky a studňu, do ktorej skákali ľudia počas streľby. Každoročne sa tu konajú spomienkové podujatia na pamiatku obetí. Masaker zostáva jedným z najtraumatičnejších a najvýznamnejších momentov v moderných dejinách Indie, ktorý symbolizuje násilie koloniálnej moci a zároveň posilnil odhodlanie hľadať samostatnosť.

Hoci sa presné čísla obetí a detaily o udalosti líšia podľa zdrojov, historici sa zhodujú, že masaker mal zásadný vplyv na vzťahy medzi britskou koloniálnou správou a indickým obyvateľstvom a predstavuje dôležitú kapitolú v ceste Indie k nezávislosti.