Prehľad

Les contes d'Hoffmann (slovensky Hoffmannove poviedky) je francúzska opera založená na fantastických a romantických prózach spisovateľa E. T. A. Hoffmanna. Hudbu k dielu napísal Jacques Offenbach, libreto zostavili Jules Barbier a Michel Carré, pričom autori čerpali z viacerých Hoffmannových poviedok. Opera má prológ, tri dejstvá (často nazývané prípady alebo príbehy) a epilóg; v jadre stojí rozprávač a protagonist Hoffmann, ktorý spomína svoje nešťastné lásky, pričom každý dej predstavuje inú ženskú postavu a inú podobu zla či ilúzie.

Štruktúra, postavy a hudobné čísla

Dielo kombinuje lyrické áriá, ansámble a dramatické scény: známe sú predovšetkým noblesné sólové čísla aj vokálno-orchestrové skladby. Hlavné postavy zahŕňajú Hoffmanna (tenor alebo barytón v závislosti od obsadenia), tri ženské typy — Olympia (bábka), Antonia (speváčka) a Giulietta (koketa) — a opakujúceho sa protivníka, rôzne masky jednej postavy (Lindorf/Coppélius/Dapertutto/Dr. Miracle).

  • Prológ: stretnutie priateľov a prezentácia rozprávača.
  • Prvý príbeh: Olympia — mechanická bábka a komické virtuózne výstupy.
  • Druhý príbeh: Antonia — lyrické a tragické scény o chorobe a vášni.
  • Tretí príbeh: Giulietta — lákavý svet, barcarolle a intrigy.

História vzniku a úpravy

Opera bola po prvý raz uvedená prvýkrát v Paríži 10. februára 1881. Offenbach však zomrel skôr, než dielo dokončil, a partitúru upravil a doplnil jeho priateľ Ernest Guiraud. Guiraud tiež napísal recitatívy, ktoré nahradili pôvodný zámer autorov použiť hovorený dialóg. Po premiére opera získala okamžitú obľubu, hoci počas nasledujúcich desaťročí vznikali rôzne zostavy a verzie; režiséri a hudobníci často experimentovali s poradím príbehov, strihmi a obsadzovaním postáv.

Význam, interpretácia a slávne čísla

Les contes d'Hoffmann predstavuje pre Offenbacha pomyselný odklon od svetlejších operetných žánrov a sústreďuje sa na temnejšie, romantické i fantastické témy: ilúziu versus skutočnosť, tvorivú krízu umelca, lásku a samotu. Opera je známa pre svoje melodické bohatstvo a kontrast medzi pódiami břitkej komédie a hlbokého patetického vyjadrenia. Medzi často uvádzané a obľúbené čísla patrí pôsobivá barcarolle a virtuózne árie pre jednotlivé ženské postavy, ktoré pravidelne získavajú pozornosť sólistov aj publika.

Výkon a dedičstvo

Od svojej premiéry si dielo udržalo stály repertoár vo svete opery. Rôzne filharmonické a operné scény používajú viaceré kritické edície partitúry; interpreti i režiséri sa zameriavajú na dramatické prepojenie troch príbehov ako na psychologický portrét umelca. Les contes d'Hoffmann je aj dnes považovaná za kľúčové dielo neskorého romantizmu v opernej tvorbe a za jedno z najväčších Offenbachových diel, ktoré prekračuje hranice žánru a ponúka bohatý priestor pre hudobno-dramatickú interpretáciu. Offenbach tak získal miesto medzi skladateľmi, ktorých diela zaujímajú stále nové generácie poslucháčov a tvorcov.

Libretto, história úprav a nahrávky sú predmetom rozsiahleho štúdia a debát — záujem o rôzne verzie zostáva živý, pretože každá interpretácia prináša odlišný pohľad na Hoffmannove príbehy a ich symboliku. Libretti Barbiera a Carrého zostávajú ústredným textom, ktorý inšpiruje inscenátorov dodnes.