Prehľad

Les Six je neoficiálny názov pre šesť francúzskych skladateľov, ktorí sa dali dokopy okolo roku 1920. Názov pochádza z novinového článku a rýchlo sa ujal ako označenie skupiny mladých tvorcov, ktorí zdieľali túžbu po hudobnej jednoduchosti, živočíšnej priamosti a ústupe od veľkolepých romantických a impresionistických štýlov, ktoré dominovali vo Francúzsku pred vojnou. Ich spoločné smerovanie bolo skôr estetické než ideologické — nemali jednotný kompozičný systém, ale zdieľali cit pre jasnosť, krátke formy a často hravý alebo populárny výraz.

Členovia a charakteristika

  • Georges Auric — neskôr známy aj ako skladateľ filmovej a divadelnej hudby.
  • Louis Durey — politicky angažovaný, čoskoro sa od skupiny dištancoval.
  • Arthur Honegger — známy svojimi orchestračnými dielami a symfonickými básňami.
  • Darius Milhaud — produktívny skladateľ, experimentoval s polytonalitou a jazzovými prvkami.
  • Francis Poulenc — cenami oceňovaný melodik, preslávil sa vokálnymi a komornými dielami.
  • Germaine Tailleferre — jediná žena v skupine, písala klavírnu a orchestrálnu hudbu, často ľahkého charakteru.

Hoci sa všetci označovali spoločným menom, ich individuálne štýly sa značne líšili: od lyrizmu až po modernú rytmiku, od klasicizujúcej jasnosti po experiment s harmóniou.

Historické pozadie a vplyvy

Les Six vznikli v dobe, keď francúzska hudba hľadala nové identity po hrôzach Prvej svetovej vojny. Z osobností, ktoré ich ovplyvnili alebo podporili, možno spomenúť popularizátorov a kritikov, rovnako ako starších skladateľov a hudobných osobností, ktorí kritizovali prehnané emocionality romantizmu či rozvláčnosť impresionizmu. Skupina často nadväzovala na návrat k jasnej formálnej stavbe a popularnejším, ľudovejším zvukovým zdrojom — vplyv mal aj džez a hudba kabaretu.

Spolupráce a známe projekty

Členovia Les Six inokedy spolupracovali na spoločných dielach alebo sa objavovali v tej istej umeleckej sfére s dramatikmi, poetmi a režisérmi. Jedným z najznámejších kolektívnych projektov bol divadelný či baletný počin, kde niekoľko z nich prispelo hudbou do jednej inscenácie, čím demonštrovali chuť k experimentu a spoločnej reflexii doby. Samostatné diela každého člena však často zaznamenali väčší trvalý vplyv, než spoločné manifesty.

Význam a dedičstvo

Les Six nemali jednotnú školu, ale ich spoločné označenie pomohlo zviditeľniť francúzsku hudobnú scénu 1920. rokov a upozorniť na alternatívy k prevládajúcim európskym smerom. Ich prístup — dôraz na stručnosť, melódiu, ľahkú formu a občasnú humoristickú nadsádzku — ovplyvnil neskoršie generácie skladateľov a prispel k rozšíreniu hudobnej estetiky, ktorá oceňuje komunikačnosť a prístupnosť bez straty umeleckého zámeru.

Ďalšie zdroje

Pre ďalšie čítanie a kontext si možno pozrieť vybrané odkazy a materiály: