Lineárne písmo A je staroveké písmo používané na Kréte. Toto písmo sa zatiaľ nikomu nepodarilo preložiť. Ide o jeden zo systémov písma minojskej civilizácie — spolu s oveľa staršími krétskymi hieroglyfmi — pričom istý čas sa oba spôsoby písania používali súbežne. Predpokladá sa, že jednotlivé systémy plnili rozdielne, často špecializované funkcie v administratíve, náboženských praktikách a označovaní vlastníctva.

Chronológia a objav

Lineárny systém A sa používal približne od 17. storočia pred n. l. (niektoré odhady siahajú už do 18. storočia pred n. l.) do polovice 2. tisícročia pred Kr. Po zániku minojskej palácovej kultúry okolo 1450 pred n. l. sa na Kréte postupne prebral systém písma, ktorý sa označuje ako Lineárne písmo B. To je odvodené z lineárneho písma A a bolo v polovici 20. storočia úspešne rozkódované — na rozdiel od lineárneho písma A.

Za objaviteľov a prvých badateľov písma sa považujú viacerí archeológovia, medzi nimi archeológ Sir Arthur Evans, ktorý pri vykopávkach v Knosse narazil na množstvo nápisov písaných lineárnymi písmami.

Grafika, znaky a číslice

Lineárne písmo A obsahuje súbor znakov, z ktorých viaceré pripomínajú znaky neskoršieho lineárneho písma B. Podľa súčasných štúdií je známych približne 70–90 slabikových znakov a vyše sto ideografických znakov (znakov označujúcich predmety, komodity alebo pojmy). V texte sú tiež prítomné špecifické číslice, ktorých hodnoty sú čiastočne známe z kontextu a porovnania s lineárnym písmom B.

Približne 80 % znakov v lineárnej línii A je jedinečných pre tento systém. Použitím znalostí z lineárnej línie B — teda predpokladaných zvukových hodnôt znakov — možno nápisy prečítať foneticky, ale výsledný text zostáva nezrozumiteľný, pretože pravdepodobný jazyk písaný týmto písmom (nazývaný eteokretský) nie je v súčasnosti spájaný s nijakým známym jazykovým rodem.

Funkcia textov a materiály

Väčšina nájdených záznamov má charakter administratívnych zoznamov — inventárov, dodacích listov, skladových záznamov — preto sa domnievame, že písmo malo predovšetkým praktické použitie pri správe palácov a depozitov. Niekoľko nápisov vyzerá ako krátke dedikácie, keďže sú umiestnené na obetných alebo kultových predmetoch; niektoré nájdené texty sú vyryté na úľavách alebo pečaťových odtlačkoch.

Najodolnejšie nosiče — hlinené tabuľky a pečate — sa zachovali v archeologickom zázname najčastejšie, preto máme relatívne veľa krátkych záznamov. Pravdepodobne však veľká časť administratívnych a literárnych textov vznikla na materiáloch ako papyrus alebo pergamen, ktoré sa v stredomorskom prostredí nezachovali, a preto sú dnes nedostupné.

Rozšírenie nálezísk a kontext

Nápisy lineárnym písmom A nachádzame hlavne na Kréte — z lokálít ako Knossos, Phaistos, Malia, Zakros, Agia Triada a ďalších —, ale vystupuje aj na niektorých okolných ostrovoch a v kontakte s pevninskou Gréckou oblasťou. Vzhľadom na ich administratívny charakter sú nápisy cenným prameňom pre rekonštrukciu hospodárstva, obchodu a palácovej organizácie minojskej spoločnosti.

Jazyk a pokusy o rozlúštenie

Jazyk zaznamenaný lineárnym písmom A sa často nazýva eteokretský. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že nejde o jazyk indoeurópskeho pôvodu; jeho väzby na iné známe jazyky zostávajú nejasné. Hoci poznanie fónie z lineárneho písma B umožňuje priradiť niektorým znakom zvukové hodnoty, výsledné sekvencie znakov nevytvárajú zmysluplnú textovú obsahovú jednotku v známych jazykoch.

Existuje množstvo teórií a pokusov o rozlúštenie — od pokusov o jazykové príbuznosti cez štatistické a počítačové analýzy až po interpretácie nápisov ako obrazov alebo kódov — no žiadna z nich zatiaľ nezískala všeobecnú akceptáciu. Výskum pokračuje a nové nálezy alebo lepšie technologické metódy môžu priniesť prelom.

Význam a dostupnosť prameňov

Lineárne písmo A je kľúčové pre pochopenie administratívnej a ekonomickej stránky minojskej civilizácie a pre otázku jazykovej rozmanitosti v starovekom Egejskom regióne. Originálne predmety s nápismi sú uložené vo viacerých múzeách a zbierkach (najvýznamnejšie nálezy sú vystavené napríklad v múzeách na Kréte a v európskych inštitúciách), kde ich skúmajú epigrafici, jazykovedci a archeológovia.

Hoci základné fakty o písme sú už dlhšie známe, mnoho otázok ostáva otvorených — predovšetkým čo do úplného významu znakov, štruktúry jazyka a rozsahu písomnej produkcie, ktorá sa z dôvodu perzistencie nosičov či ich strate úplne nezachovala.