Loriovia a loriky (kmeň Loriini) sú malé až stredne veľké stromové papagáje známe svojím jasne sfarbeným perím a špeciálnymi adaptáciami pre kŕmenie nektárom a mäkkým ovocím. Majú krátke zaoblené krivky zobáka a charakteristickú štruktúru jazyka – tzv. kefkovitý (brush-tipped) jazyk, ktorým získavajú nektár z kvetov a zbierajú bobúľ a iné mäkké plody. Ich sfarbenie často zahŕňa kombinácie žiarivej červenej, zelenej, modrej a žltej, niektoré druhy majú aj výrazné masky na hlave a kontrastné krky či chrbty.
Opis a veľkosť
Sú to prevažne drobné až stredne veľké papagáje (väčšina druhov má celkovú dĺžku tela v rozmedzí približne 15–35 cm). Stavba tela je robustná a prispôsobená stromovému spôsobu života: silné nohy, zručné pazúry a krátke krídla umožňujú obratné lietanie medzi vetvami. Jazyk s hustými keratinóznymi štetinami na konci umožňuje efektívne lapať nektár a aj odstraňovať peľ z kvetov.
Potrava a ekologická úloha
Loriovia a loriky sa živia prevažne nektárom, peľom, mäkkým ovocím (vrátane bobúľ), niektoré druhy dopĺňajú stravu aj malými bezstavovcami, púčikmi alebo miazgou stromov. Vďaka spôsobu kŕmenia sú dôležitými opeľovačmi mnohých druhov kvetov v austrálskom regióne a v tropických lesoch. Pri návšteve kvetov prenášajú peľ medzi rastlinami, čím napomáhajú ich rozmnožovaniu.
Biológia a správanie
Tieto papagáje sú zvyčajne spoločenské – mnohé druhy žijú v malých až veľkých kŕdľoch a sú aktívne počas dňa. Majú výrazné hlasové prejavy: volania môžu byť prenikavé a počuť ich už z diaľky, slúžia na udržiavanie kontaktu v skupine a varovanie pred nebezpečenstvom. Lietajú rýchlo a obratne, často medzi stromami hľadajú kvetné zdroje. Mnohé druhy sú teritoriálne počas hnizdenia, inokedy sa môžu zhromažďovať pri bohatých zdrojoch potravy.
Rozmnožovanie
Hniezdenie prebieha najčastejšie v dutinách stromov, niektoré druhy obsadzujú aj termitiská alebo skalné štrbiny. Páry bývajú monogamné počas obdobia hniezdenia (u niektorých druhov aj dlhodobo). Samica znáša obvykle 2–4 vajcia; inkubácia trvá približne 20–25 dní v závislosti od druhu a podmienok. Obidva rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat – vyvracajú včelíno-nektárovitú pastu alebo rozžuvané ovocie a peľ, ktorým mláďatá rastú do stavu samostatnosti po niekoľkých týždňoch.
Rozšírenie a biotopy
Loriovia a loriky sú rozšírené v celom austrálskom regióne vrátane juhovýchodnej Ázie, Polynézie, Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Austrálie. Obývajú rôzne typy biotopov – od tropických dažďových pralesov, cez otvorenejšie lesné porasty až po mangrovy a záhradné oblasti s kvetmi a ovocnými stromami. Niektoré druhy sú špecializované na konkrétne rastlinné spoločenstvá, iné sú tolerantnejšie voči zmenám prostredia a vyskytujú sa aj v človekom ovplyvnených oblastiach.
Taxonómia a príbuzenské vzťahy
Sú považované za monofyletickú skupinu v čeľadi papagájov Psittacidae. Sekvenčná analýza DNA a morfologické štúdie naznačujú, že loriovia a loriky tvoria jednotnú skupinu a evolučne sa nachádzajú v strede rozvetvenia ostatných papagájov – sú úzko príbuzní s papagájmi ďalej spomínanými ako papagáje fíkové a papagáje andulkové. V rámci kmeňa Loriini sa rozlišuje niekoľko rodov so zaujímavou diverzitou tvarov, farieb a ekologických nárokov.
Ohrozenie a ochrana
Mnohé druhy lorikov a loriov čelia hrozbám: strata biotopov v dôsledku odlesňovania, fragmentácia lesov, zníženie počtu kvetov a plodov a tlak nelegálneho odchytu pre obchod s exotickými vtákmi. Niektoré druhy sú hodnotené ako ohrozené alebo zraniteľné a vyžadujú cielenejšiu ochranu. Ochranné opatrenia zahŕňajú zachovanie a obnovu prirodzených biotopov, reguláciu obchodu s divo žijúcimi jedincami a programy chovu v zajatí s cieľom udržať genetickú diverzitu a podporiť opätovné zarybnenie populácií.
Prečo sú významné: okrem estetickej hodnoty prispievajú loriovia a loriky k opeľovaniu rastlín a k udržiavaniu funkčných ekosystémov v austrálskom regióne a na susedných ostrovoch. Ich ochrana je dôležitá nielen pre zachovanie druhového bohatstva, ale aj pre udržanie ekologických interakcií medzi rastlinami a opeľovačmi.