Rakovina pľúc je skupina zhubných ochorení, pri ktorých dochádza k nekontrolovanému deleniu a šíreniu abnormálnych buniek v pľúcnom tkanive. Ide o jednu z najčastejších a zároveň najzávažnejších foriem rakoviny z hľadiska úmrtnosti. Najsilnejším a najznámejším rizikovým faktorom je fajčenie tabaku, hoci ochorenie sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí nikdy nefajčili.

Hlavné typy

Rakovinu pľúc zvyčajne delíme na dve veľké kategórie podľa typu buniek:

  • Malobunkový karcinóm pľúc (SCLC) – biologicky agresívny, rýchlo rastie a často sa v čase diagnózy šíri do vzdialených orgánov. Reaguje na chemoterapiu a rádioterapiu, pri liečbe sa často využíva kombinovaná liečba.
  • Nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC) – predstavuje približne 85–90 % prípadov. Patrí sem adenokarcinóm, spinocelulárny (dlaždicobunkový) karcinóm a veľkobunkový karcinóm. Liečba môže zahŕňať chirurgický zákrok, rádioterapiu, chemoterapiu, cieľovú liečbu a imunoterapiu.

Rizikové faktory

Okrem fajčenia sú dôležité aj expozičné a environmentálne faktory: dlhodobé vystavenie radónu, azbestu a iným priemyselným karcinogénom, znečistené ovzdušie a pasívne fajčenie. Riziko zvyšujú aj niektoré profesie s expozíciou chemikálií a genetické predispozície, ktoré môžu ovplyvniť citlivosť na vznik nádoru.

Príznaky a šírenie

Počiatočné symptómy môžu byť nenápadné. Medzi najčastejšie patria pretrvávajúci kašeľ, vykašliavanie krvi, dýchavičnosť, bolesti na hrudníku, únava a úbytok hmotnosti. Rakovina pľúc sa môže lokálne šíriť do hrudnej steny a lymfatických uzlín a metastázovať do mozgu, kostí, pečene či nadobličiek.

Diagnostika

Diagnóza vychádza zo zhodnotenia klinického obrazu a zobrazovacích vyšetrení: rentgen hrudníka, počítačová tomografia (CT) hrudníka, prípadne PET/CT pri vyhľadávaní metastáz. Potvrdenie choroby sa vykonáva histologickým vyšetrením vzorky získanej biopsiou (bronchoskopia, transbronkchiálna, CT‑vedená biopsia alebo chirurgická biopsia). Súčasťou moderného prístupu je molekulárne testovanie nádorového tkaniva na prítomnosť mutácií alebo fúzií (napr. EGFR, ALK, ROS1, BRAF, KRAS) a stanovenie expresie PD‑L1, ktoré pomáhajú vo výbere cielenej alebo imunoterapie.

Staging

Stanovenie štádia choroby (rozsah lokálneho šírenia a prítomnosť metastáz) je rozhodujúce pre výber liečby. Pri NSCLC sa používa klasifikácia TNM (tumor, nodus, metastázy), ktorá určuje, či je možné chirurgické riešenie, potrebu adjuvantnej liečby alebo priame systémové terapie pri metastatickom ochorení.

Liečba

Liečba závisí od typu a štádia ochorenia a od molekulárnych nálezov tumoru:

  • Chirurgia – lobektómia, segmentektómia alebo pneumonektómi a odstránenie lokálnych lymfatických uzlín pri skorých, resekabilných NSCLC.
  • Rádioterapia – používaná pri lokálne pokročilých tumoroch, ako paliatívna liečba symptómov alebo ako kuratívna liečba u pacientov, ktorí nie sú vhodní na operáciu.
  • Chemoterapia – systémová liečba bežne využívaná pri SCLC a pri pokročilých NSCLC; často sa kombinuje s inými terapiami.
  • Cieľová liečba – lieky zamerané na konkrétne genetické zmeny tumoru (napr. inhibítory EGFR, ALK alebo iných mutácií) prinášajú výrazné zlepšenie u pacientov s vhodnými molekulárnymi nálezmi.
  • Imunoterapia – inhibitory kontrolných bodov (napr. PD‑1/PD‑L1) môžu stimulovať imunitnú odpoveď proti nádorovým bunkám a sú dôležitou možnosťou pri pokročilom ochorení s vhodnou expresiou PD‑L1.

SCLC – špecifiká

Pri malobunkovom karcinóme je často potrebná rýchla systémová liečba chemoterapiou, často doplnená rádioterapiou. U niektorých pacientov sa aplikuje profylaktická rádioterapia mozgu, aby sa znížilo riziko mozgových metastáz.

Prevencia a skríning

Najdôležitejším opatrením je predchádzanie fajčeniu a podpora odvykania. Znižovanie expozície radónu a priemyselným karcinogénom má tiež veľký význam. U starších dlhoročných ťažkých fajčiarov sa v niektorých krajinách odporúča skríning nízkodávkovým CT, čo môže viesť k zachyteniu ochorenia v skorších, liečiteľnejších štádiách.

Prognóza a sledovanie

Prognóza závisí najmä od štádia pri diagnóze. Skoré zachytenie a moderné cielené či imunoterapie zlepšili výsledky u mnohých pacientov, no pri pokročilých formách zostáva choroba vážna. Po liečbe je potrebné pravidelné sledovanie pomocou klinických kontrol a zobrazovacích vyšetrení, aby sa včas zachytili recidívy alebo komplikácie terapií.

Ak máte podozrenie na ochorenie alebo pretrvávajú respiračné ťažkosti, konzultujte lekára, najmä ak ste súčasný alebo bývalý fajčiar alebo ste boli vystavený iným rizikovým faktorom.