Lymphogranuloma venereum (LGV) je chronická (dlhodobá) infekcia lymfatického systému spôsobená tromi rôznymi typmi baktérie Chlamydia trachomatis. Baktérie sa šíria pohlavným stykom. Infekciu nespôsobujú tie isté baktérie, ktoré spôsobujú genitálne chlamýdie.

LGV je častejší v Strednej a Južnej Amerike ako v Severnej Amerike. V Spojených štátoch sa každoročne diagnostikuje niekoľko stoviek prípadov LGV. Skutočný počet infekcií však nie je známy.

LGV sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien. Hlavným rizikovým faktorom je HIV pozitivita.

Príznaky LGV sa môžu začať niekoľko dní až mesiac po kontakte s baktériami. Medzi príznaky patria:

  • Malé, často bezbolestné alebo len mierne bolestivé vredy či erózie na genitáliách alebo v oblasti konečníka (môžu byť prehliadnuté).
  • Bolestivé zväčšené lymfatické uzliny v oblasti triesla (bubóny), ktoré môžu byť červené, teplé a naplnené hnisom.
  • U niektorých ľudí, najmä pri análnom vystavení, sa rozvíja proktitída: bolesť konečníka, krvavý výtok, hlienové stolice, tenesmus (pocit neúplného vyprázdnenia).
  • Horúčka, únava a celkové príznaky podobné chrípke pri rozvíjajúcej sa infekcii.
  • Chronické neliečené prípady môžu viesť k jazvám, stenózam (zúženiam), fistulám a trvalému opuchu (lymfedému) tkanív.

Príčiny a prenos

LGV spôsobujú špecifické sérotypy baktérie Chlamydia trachomatis (obvykle L1, L2, L3). Prenos prebieha pri sexuálnom kontakte s infikovanou osobou — genitálnym, análnym alebo orálnym stykom. Riziko prenosu zvyšuje počet sexuálnych partnerov, nechráněný sex a súbežné infekcie pohlavne prenosných chorôb, najmä HIV.

Diagnostika

  • Klinické vyšetrenie: lekár hodnotí prítomnosť vredov, zväčšených uzlín a príznakov proktitídy.
  • Laboratórne testy: najspoľahlivejší je NAAT (nukleová acidová amplifikácia) z výteru z rany, z konečníka alebo z aspirátu z postihnutej lymfatickej uzliny. Ďalšie testy môžu zahŕňať sérologické vyšetrenie na protilátky, ktoré môže pomôcť pri neskorších fázach ochorenia.
  • Testovanie na iné pohlavne prenosné infekcie: pri podozrení na LGV sa odporúča testovať aj na HIV, syfilis, gonokokovú infekciu a bežné genitálne chlamýdie.
  • V niektorých prípadoch je potrebné genotypovanie baktérie, aby sa potvrdil typ L1–L3 (LGV) odlišný od iných chlamydiových kmeňov.

Diferenciálna diagnostika

Prejavmi LGV sa môže niekedy podobať na iné ochorenia: bežné genitálne chlamýdie, herpes genitalis, syfilis, tuberkulóza uzlín, iné bakteriálne infekcie alebo zápal čriev (napr. vrednatá kolitída). Presné laboratórne testy sú dôležité na správnu diagnózu.

Liečba

  • Prvá voľba: doxycyklín 100 mg perorálne dvakrát denne po dobu 21 dní. Toto je najčastejšie odporúčané a účinné liečenie LGV.
  • Alternatívy: pri kontraindikácii doxycyklínu (napríklad tehotenstvo) sa môže zvážiť erytromycín (napr. 500 mg 4-krát denne 21 dní) alebo azitromycín podľa odporúčaní špecialistu. Dávkovanie a voľba náhrady by mal určiť lekár s ohľadom na tehotenstvo, vek a iné ochorenia.
  • Bubóny (hnisavé uzliny): odporúča sa aspirácia ihlou na zmiernenie bolesti a zníženie rizika fistuly; rutinné rezanie a drenáž voči doterajším odporúčaniam môže zvyšovať riziko vzniku fistúl.
  • V prípade komplikácií (absces, fistuly, závažné jazvenie) môže byť potrebná chirurgická intervencia alebo dlhodobejšia starostlivosť špecialistu.

Postup po liečbe a sledovanie

  • Pacienti by mali byť sledovaní klinicky do vymiznutia príznakov. Test na vyliečenie (test of cure) sa obvykle nevykonáva rutinne, ak príznaky ustúpia, ale je indikovaný pri perzistujúcich symptómoch alebo u tehotných žien.
  • Odporúča sa retestovanie na ďalšie pohlavne prenosné choroby a opakovaný NAAT podľa odporúčaní lekára (často v priebehu 3 mesiacov) pri pretrvávajúcom rizikovom správaní.
  • Sexuálni partneri: všetci recentní sexuálni partneri (často sa uvádza posledných 60 dní pred nástupom príznakov) by mali byť informovaní, vyšetrení a liečení. Pacienti by mali zdržať sa pohlavných kontaktov do ukončenia liečby a úplného vymiznutia príznakov.

Prevencia

  • Používanie kondómov pri análnom a genitálnom pohlavnom styku znižuje riziko prenosu, hoci nie úplne.
  • Obmedzenie počtu sexuálnych partnerov, pravidelné testovanie na STI pri zvýšenom riziku a otvorená komunikácia s partnermi o výsledkoch testov pomáhajú predchádzať šíreniu.
  • Očkovanie proti iným ochoreniam (napr. hepatitíde) podľa odporúčaní zdravotníka, hoci proti LGV nie je vakcína.

Komplikácie

Neliečené alebo oneskorené liečenie LGV môže viesť k závažným komplikáciám: chronické opuchy (lymfedém), jazvám a stiahnutiu tkanív v genitálnej alebo análnej oblasti, zúženiam močových ciest alebo konečníka, tvorbe fistúl a dlhodobej bolestivosti. U ľudí s HIV sú komplikácie a ťažší priebeh častejšie.

Kedy vyhľadať lekára

Ak máte vredy na genitáliách, bolestivé zväčšené uzliny v triesle, krvavý výtok z konečníka, bolesť alebo horúčku po pohlavnom styku, vyhľadajte lekára alebo špecializované centrum pohlavne prenosných chorôb. Rýchla diagnostika a nasadenie správnej liečby znižujú riziko komplikácií a prenosu na iných.

Ak máte ďalšie otázky o testovaní, liečbe alebo prevencii, poraďte sa so svojim lekárom alebo miestnym centrom pre pohlavne prenosné choroby.