Mèng Kē (čínsky: 孟軻), ktorý je zvyčajne známy ako Meng Zi (čínsky: 孟子), čo znamená "Majster Meng" alebo Mencius (čo je latinská podoba Meng Zi), nepatril ku generácii študentov, ktorí pracovali priamo s Konfuciom, ale k druhej generácii po ňom. Žil približne od roku 371 pred n. l. do roku 289 pred n. l. Mencius považoval Konfucia za najväčšieho učiteľa a napísal knihu, v ktorej sa snažil vysvetliť celý obraz toho, čo Konfucius učil. Kniha sa nazýva práve jeho menom, takže v angličtine sa nazýva Mencius.
Život a pôsobenie
Mencius sa narodil v období Vojnových štátov (okolo 4. storočia pred n. l.), keď Čína bola rozdelená na množstvo samostatných kniežatstiev. Podrobnosti o jeho osobnom živote sú členené najmä z legendárnych a historických záznamov; tradične sa uvádza, že pochádzal z regiónu Zou v dnešnej provincii Shandong. Ako učenec a učiteľ putoval po rôznych štátoch, snažiac sa presvedčiť vládcov a ich poradcov, aby vládli súcitne a spravodlivo. Hoci jeho rady neboli vždy vyslyšané, Mencius sa postupne stal jedným z najvplyvnejších konfuciánskych mysliteľov po Konfuciovi.
Hlavné myšlienky a učenie
Mencius vyvinul a rozpracoval konfuciánsku etiku najmä v smere, že ľudská prirodzenosť je v základe dobrá. Jeho učenie často kontrastuje s názorom iného konfuciánskeho mysliteľa Šü Niou (Xunzi), ktorý tvrdil, že ľudská prirodzenosť je sklonnejšia k sebeckosti a zlu a vyžaduje silnú výchovu a pravidlá.
Štyri zárodky cností (四端)
Mencius učil, že každý človek sa rodí so štyrmi zárodkami (často prekladanými ako „darmi“ alebo „zárodkami“), ktoré sú začiatkami morálnych cností. Tieto zárodky treba pestovať a rozvíjať:
- Súcit (líčený ako zárodek ľudskosti – 慈): prirodzený impulz cítiť súcit s trpiacimi, základ pre cnosť ľudskosti (仁, ren).
- Hanba a odpor voči hanbe (羞惡): pocit hanby alebo odvrátenia sa od zlého, základ spravodlivosti (義, yi).
- Zdvorilosť a úcta (禮): cit pre spoločenské normy a etiketu, ktorý vedie k správnemu správaniu a rituálom (li).
- Rozlišovanie medzi správnym a nesprávnym (智): zárodek múdrosti a rozumného úsudku (zhi).
Podľa Mencia sú tieto sklony prirodzené, no potrebujú náležitú výchovu, vzdelanie a spravodlivé spoločenské podmienky, aby sa rozvinuli do plných cností. Človeka prirovnával k rastline: keď sa o ňu staráš, vyrastie zdravo; ak ju zanedbáš alebo poškodíš prostredie, zvráti sa jej vývoj.
Politické a etické názory
Mencius kládol dôraz na morálnu legitimitu vlády. Tvrdil, že vládcovia majú povinnosť starať sa o blahobyt ľudí — zabezpečiť spravodlivé zákony, primerané dane a ochranu základných potrieb. V tejto súvislosti formuloval myšlienku, že vládca dlhuje niečo ľudu rovnako ako ľud dlhuje poslušnosť vládcovi. Ak vláda koná kruto alebo neoprávnene zanedbáva blaho poddaných, ľud má právo sa vlády zbaviť; v extrémnych prípadoch to môže znamenať aj odstránenie tyrana. Táto predstava je spätá s koncepciou „mandátu neba“ (天命) — vláda si udržuje svoje oprávnenie len dovtedy, kým vládne spravodlivo.
Mencius presadzoval aj šetrnejšiu a humánnejšiu politiku: znižovanie prílišných daní, miernenie trestov, starostlivosť o chudobných a podporu poľnohospodárstva. Veril, že ak sa vládcovia chovajú cnostne, získajú prirodzenú podporu ľudí a krajina bude stabilná.
Dielo a dedičstvo
Dielo zhromaždené pod názvom Mencius (孟子) pozostáva z dialógov, príbehov a názorov zaznamenaných jeho žiakmi a neskoršími nasledovníkmi. Tradične sa skladá zo siedmich kníh (kapitol), v ktorých sa zachovali Menciove debaty s panovníkmi, úradníkmi i obyčajnými ľuďmi.
Mencius sa stal kľúčovou postavou konfuciánskej tradície. Jeho text patrí spolu s Konfuciovým Učením (Lun-jü) medzi klasiky, a bol jedným zo základných diel, ktoré v neskoršom období zdôraznil neo-konfuciánsky učenec Zhu Xi pri formovaní tzv. Štyroch kníh (四書). Jeho dôraz na ľudskosť, spravodlivosť a morálnu povinnosť vládcov ovplyvnil čínsku politickú filozofiu a etiku po stáročia.
Význam dnes
Mencius zostáva relevantný aj v modernej diskusii o etike, politickej legitimite a ľudských právach. Myšlienka, že vláda má morálne povinnosti voči občanom, a že ľudia nie sú len predmetom vlády, ale jej základom — to sú myšlienky, ktoré rezonujú aj v súčasnom myslení o demokracii, sociálnej spravodlivosti a dobré správy vecí verejných.

