Messier 87 (známa aj ako M87, Virgo A alebo NGC 4486) je eliptická galaxia v tvare nadobra. Objavil ju v roku 1781 francúzsky astronóm Charles Messier, ktorý ju katalogizoval ako hmlovinu. Je jednou z najvýznamnejších a najštudovanejších galaxií v lokálnom vesmíre — nachádza sa v centre Panenskej kopy a od Zeme je vzdialená približne 16,4 milióna parsekov (53,5 milióna svetelných rokov).

Na rozdiel od špirálovej galaxie v tvare disku nemá Messier 87 výrazné prachové pruhy ani zreteľnú špirálu; je takmer bezvýrazná a má typický elipsovitý tvar. Jasnosť sa postupne klesá so vzdialenosťou od stredu a galaxia zaberá priemery rádovo niekoľko desiatok až stoviek tisíc svetelných rokov. M87 je masívnou centrálnou galaxiou (často klasifikovanou ako cD alebo veľká eliptická galaxia) a disponuje veľmi bohatým systémom guľových hviezdokôp — ich počet sa odhaduje na tisíce, omnoho viac než v Mliečnej ceste.

V jadre tejto nezvyčajne veľkej galaxie sa nachádza mimoriadne hmotná supermasívna čierna diera, ktorá je zdrojom silného žiarenia v mnohých vlnových dĺžkach, najmä v rádiových vĺnách. Hmotnosť centrálnej čiernej diery (označovanej M87* alebo M87 star) sa odhaduje na niekoľko miliárd hmotností Slnka (typicky ~6,5 × 10^9 M☉ podľa odhadov použitých pri zobrazení). Táto čierna diera sa stala prvým objektom svojho druhu, ktorého horizont udalostí bol priamo zobrazený.

Rádiová snímka zhotovená sieťou teleskopov Event Horizon Telescope (EHT) z pozorovaní v roku 2017 bola zverejnená 10. apríla 2019. Na obraze je vidieť tieň čiernej diery obklopený emisným prstencom s priemerom približne 3,36 × 10⁻³ parsekov (0,0110 svetelného roka). Snímky vznikli vďaka technike veľmi dlhobázovej interferometrie (VLBI) pri milimetrových vlnových dĺžkach a dosiahli uhlové rozlíšenie porovnateľné s uhlom subtendovaným priemerného koláča v Mesiaci.

Čierna diera vyvrhuje prúd energetickej plazmy — pozorovaný ako jasná tryska alebo jet, ktorý je v rádio, optickom aj röntgenovom obore dobre sledovateľný. Tento fenomén (často opisovaný termínom blazar v prípade aktívnych jadier s tryskami nasmerovanými blízko k pozorovateľovi) sa pohybuje veľmi blízko rýchlosti svetla. Tryska je pozorovateľná najmenej do vzdialenosti ~1 500 parsekov (približne 5 000 svetelných rokov) od jadra a v niektorých meraniach sa na snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu z roku 1999 zaznamenal zdánlivý pohyb komponentov trysky rýchlosťou štyri až šesťnásobku rýchlosti svetla. Takéto „superlumínové“ pozorovanie je vysvetliteľné kombináciou vysokých (relativistických) skutočných rýchlostí trysky a projekčného efektu pri malej úhlovej odchýlke trysky od smeru k pozorovateľovi.

Messier 87 je klasifikovaná aj ako silný rádiozdroj (práve preto je známa aj ako Virgo A) a patrí medzi kľúčové objekty pre štúdium aktívnych galaktických jadier (AGN), relativistických trysiek a fyziky supermasívnych čiernych dier. Vďaka svojej relatívnej blízkosti predstavuje ideálny „laboratórny“ objekt na pozorovanie procesov, ktoré sa v iných galaxiách prejavujú oveľa slabšie alebo sú príliš vzdialené na podrobné snímkovanie.

  • Vzdialenosť: ~16,4 milióna parsekov (53,5 milióna svetelných rokov).
  • Typ: veľká eliptická (cD) galaxia v centre Panenskej kopy.
  • Supermasívna čierna diera: hmotnosť rádovo niekoľkých miliárd M☉; prvé priame zobrazenie tieňa čiernej diery (EHT, 2019).
  • Tryska: relativistická plazmová tryska pozorovateľná v rádiu, optike a röntgene; dĺžka najmenej ~1 500 pc, so zdánlivou superlumínovou rýchlosťou komponentov.
  • Guľové hviezdokopy: počet v tisícoch, výrazne viac než v priemernej galaxií typu spirála.