Messier 87 (M87) — eliptická galaxia so supermasívnou čiernou dierou
Messier 87 (M87) — obrovská eliptická galaxia s unikátnou supermasívnou čiernou dierou, prvým snímkom Event Horizon Telescope a impozantným blazarom.
Messier 87 (známa aj ako M87, Virgo A alebo NGC 4486) je eliptická galaxia v tvare nadobra. Objavil ju v roku 1781 francúzsky astronóm Charles Messier, ktorý ju katalogizoval ako hmlovinu. Je jednou z najvýznamnejších a najštudovanejších galaxií v lokálnom vesmíre — nachádza sa v centre Panenskej kopy a od Zeme je vzdialená približne 16,4 milióna parsekov (53,5 milióna svetelných rokov).
Na rozdiel od špirálovej galaxie v tvare disku nemá Messier 87 výrazné prachové pruhy ani zreteľnú špirálu; je takmer bezvýrazná a má typický elipsovitý tvar. Jasnosť sa postupne klesá so vzdialenosťou od stredu a galaxia zaberá priemery rádovo niekoľko desiatok až stoviek tisíc svetelných rokov. M87 je masívnou centrálnou galaxiou (často klasifikovanou ako cD alebo veľká eliptická galaxia) a disponuje veľmi bohatým systémom guľových hviezdokôp — ich počet sa odhaduje na tisíce, omnoho viac než v Mliečnej ceste.
V jadre tejto nezvyčajne veľkej galaxie sa nachádza mimoriadne hmotná supermasívna čierna diera, ktorá je zdrojom silného žiarenia v mnohých vlnových dĺžkach, najmä v rádiových vĺnách. Hmotnosť centrálnej čiernej diery (označovanej M87* alebo M87 star) sa odhaduje na niekoľko miliárd hmotností Slnka (typicky ~6,5 × 10^9 M☉ podľa odhadov použitých pri zobrazení). Táto čierna diera sa stala prvým objektom svojho druhu, ktorého horizont udalostí bol priamo zobrazený.
Rádiová snímka zhotovená sieťou teleskopov Event Horizon Telescope (EHT) z pozorovaní v roku 2017 bola zverejnená 10. apríla 2019. Na obraze je vidieť tieň čiernej diery obklopený emisným prstencom s priemerom približne 3,36 × 10⁻³ parsekov (0,0110 svetelného roka). Snímky vznikli vďaka technike veľmi dlhobázovej interferometrie (VLBI) pri milimetrových vlnových dĺžkach a dosiahli uhlové rozlíšenie porovnateľné s uhlom subtendovaným priemerného koláča v Mesiaci.
Čierna diera vyvrhuje prúd energetickej plazmy — pozorovaný ako jasná tryska alebo jet, ktorý je v rádio, optickom aj röntgenovom obore dobre sledovateľný. Tento fenomén (často opisovaný termínom blazar v prípade aktívnych jadier s tryskami nasmerovanými blízko k pozorovateľovi) sa pohybuje veľmi blízko rýchlosti svetla. Tryska je pozorovateľná najmenej do vzdialenosti ~1 500 parsekov (približne 5 000 svetelných rokov) od jadra a v niektorých meraniach sa na snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu z roku 1999 zaznamenal zdánlivý pohyb komponentov trysky rýchlosťou štyri až šesťnásobku rýchlosti svetla. Takéto „superlumínové“ pozorovanie je vysvetliteľné kombináciou vysokých (relativistických) skutočných rýchlostí trysky a projekčného efektu pri malej úhlovej odchýlke trysky od smeru k pozorovateľovi.
Messier 87 je klasifikovaná aj ako silný rádiozdroj (práve preto je známa aj ako Virgo A) a patrí medzi kľúčové objekty pre štúdium aktívnych galaktických jadier (AGN), relativistických trysiek a fyziky supermasívnych čiernych dier. Vďaka svojej relatívnej blízkosti predstavuje ideálny „laboratórny“ objekt na pozorovanie procesov, ktoré sa v iných galaxiách prejavujú oveľa slabšie alebo sú príliš vzdialené na podrobné snímkovanie.
- Vzdialenosť: ~16,4 milióna parsekov (53,5 milióna svetelných rokov).
- Typ: veľká eliptická (cD) galaxia v centre Panenskej kopy.
- Supermasívna čierna diera: hmotnosť rádovo niekoľkých miliárd M☉; prvé priame zobrazenie tieňa čiernej diery (EHT, 2019).
- Tryska: relativistická plazmová tryska pozorovateľná v rádiu, optike a röntgene; dĺžka najmenej ~1 500 pc, so zdánlivou superlumínovou rýchlosťou komponentov.
- Guľové hviezdokopy: počet v tisícoch, výrazne viac než v priemernej galaxií typu spirála.
Messier 87
Toto je prúd plazmy z aktívneho centra, ktorý vidia rôzne prístroje.
Hviezdy
Hviezdy v tejto galaxii tvoria približne jednu šestinu hmotnosti Messiera 87. Sú rozložené symetricky, ale hustota hviezd klesá so vzdialenosťou od jadra. Galaktická obálka sa rozprestiera do polomeru asi 150 kpc (490 kly), kde sa zastavuje - pravdepodobne ju odrezalo stretnutie s inou galaxiou. Medzi hviezdami sa nachádza difúzne medzihviezdne prostredie z plynu, ktorý bol chemicky obohatený o prvky emitované z vyvinutých hviezd.
Okolo galaxie obieha obrovské množstvo približne 12 000 guľových hviezdokôp, v porovnaní so 150-200 guľovými hviezdokopami obiehajúcimi okolo Mliečnej cesty.
Messier 87 je jednou z najhmotnejších obriech eliptických galaxií v blízkosti Zeme a jedným z najjasnejších rádiových zdrojov na oblohe.Je obľúbeným cieľom amatérskych aj profesionálnych astronomických štúdií.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Messier 87?
Odpoveď: Messier 87 (známa aj ako M87, Virgo A alebo NGC 4486) je superobria eliptická galaxia.
Otázka: Kedy bola objavená?
Odpoveď: Objavil ju francúzsky astronóm Charles Messier v roku 1781.
Otázka: Ako ďaleko od Zeme sa nachádza?
Odpoveď: Od Zeme je vzdialená približne 16,4 milióna parsekov (53,5 milióna svetelných rokov).
Otázka: Ako vyzerá?
Odpoveď: Na rozdiel od špirálovej galaxie v tvare disku nemá Messier 87 žiadne výrazné prachové pásy a má takmer beztvarý elipsovitý tvar, ktorého jasnosť sa so vzdialenosťou od stredu zmenšuje.
Otázka: Čo sa nachádza v jej jadre?
Odpoveď: V jadre tejto nezvyčajne veľkej galaxie sa nachádza nezvyčajne veľká supermasívna čierna diera, ktorá je silným zdrojom žiarenia v mnohých vlnových dĺžkach, najmä rádiových.
Otázka: Aký obrázok zhotovil teleskop Event Horizon v roku 2017?
Odpoveď: Na snímke zhotovenej teleskopom Event Horizon Telescope v roku 2017 je vidieť tieň čiernej diery obklopený emisným prstencom s priemerom 3,36 × 10-3 parsekov (0,0110 svetelného roka).
Otázka: Ako rýchlo sa pohybuje jej prúd?
Odpoveď: Na snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu z roku 1999 bol pohyb trysky Messiera 87 nameraný ako štvor- až šesťnásobok rýchlosti svetla, hoci môže ísť o optický klam spôsobený relativistickou rýchlosťou trysky.
Prehľadať