Vývoj hviezdy
Hviezdny vývoj je štúdium toho, ako sa hviezda v priebehu času mení. Hviezdy sa môžu od svojho vzniku do vyčerpania energie veľmi zmeniť. Keďže hviezdy môžu produkovať svetlo a teplo milióny alebo miliardy rokov, vedci študujú hviezdny vývoj skúmaním mnohých rôznych hviezd v rôznych fázach ich života.
Fázy života hviezdy sú: hmlovina, hviezda hlavnej postupnosti, červený obor a biely trpaslík, po ktorom nasleduje čierny trpaslík, neutrónová hviezda alebo čierna diera.
Životný cyklus slnka
Ako sa rodí hviezda
Hviezda začína svoj život ako oblak prachu a plynu nazývaný hmlovina. Ten je gravitáciou ťahaný k sebe, čo spôsobuje jeho zahrievanie. Začína sa tiež otáčať a vyzerá ako guľa. Keď sa dostatočne zahreje, začne uvoľňovať energiu prostredníctvom jadrovej syntézy, pričom sa vodík mení na hélium. Vďaka tomu veľmi jasne svieti a stáva sa hviezdou, ktorú astronómovia považujú za hviezdu hlavnej postupnosti. Môže zostať hviezdou hlavnej postupnosti a vyzerať približne rovnako po miliardy rokov.
Zmeny jasnosti a teploty pri starnutí hviezdy, ako je naše Slnko
Ako hviezda vstupuje do staroby
Skôr či neskôr sa takmer všetok vodík v centre zmení na hélium. To spôsobí, že jadrová reakcia v strede hviezdy sa zastaví a stred sa začne zmenšovať v dôsledku gravitácie hviezdy. Vrstva hviezdy tesne za stredom sa začne meniť vodík na hélium, čím sa uvoľní energia.
Vonkajšie vrstvy hviezdy budú oveľa, oveľa väčšie. Hviezda bude vydávať oveľa viac svetla, niekedy až desaťtisíckrát viac ako na začiatku. Keďže povrch hviezdy sa zväčší, táto energia sa rozloží na oveľa väčšiu plochu. Z tohto dôvodu sa teplota povrchu zníži a farba sa zmení na červenú alebo oranžovú. Stane sa červeným obrom. Môže pohltiť všetky planéty, ktoré okolo nej obiehajú.
Ako zomiera hviezda
Neskôr červený obor, ktorý zostal po hviezde, ako je tá naša, prestane horieť. Vznikne oblak plynu a po ňom zostane menšia hviezda nazývaná biely trpaslík. Po naozaj dlhom čase sa biely trpaslík ochladí na čierneho trpaslíka.
Keď však exploduje veľký červený obor, výbuch je oveľa väčší a nazýva sa supernova. Namiesto bieleho trpaslíka po sebe zanechá oveľa menšiu a oveľa hustejšiu guľu, ktorá sa nazýva neutrónová hviezda. Neutrónová hviezda vzniká preto, lebo gravitačná sila je taká silná, že atómy, ktoré by po nej zostali, by nemali žiadne elektróny obiehajúce okolo jadra atómov. Čajová lyžička tejto hmoty môže vážiť toľko, čo celá Zem.
Oveľa väčší červený obor za sebou zanecháva čiernu dieru. Čierna diera vzniká preto, lebo gravitácia je taká silná, že aj protóny a neutróny sa zrútia do seba. Z čiernej diery už nemôže uniknúť ani svetlo. Keďže nepoznáme nič silnejšie ako silu, ktorá drží atómové jadrá (množné číslo slova "jadro") pohromade, niektorí fyzici si myslia, že čierna diera sa zrúti až do matematického bodu nazývaného singularita.
