Metis — najbližší mesiac Jupitera: objav, veľkosť a vlastnosti

Metis alebo Jupiter XVI je Jupiterov najbližší mesiac.

Objav a pomenovanie

Metis objavil v roku 1979 Stephen P. Synnott na snímkach, ktoré urobila sonda Voyager 1. Jej označenie bolo S/1979 J 3. V roku 1983 bola pomenovaná podľa mytologickej Metis, titanskej ženy, ktorá bola prvou manželkou Dia (grécky ekvivalent Jupitera).

Orbita a súvislosť s prstencami Jupitera

Metis obieha veľmi tesne pri Jupitri — nachádza sa vo vnútri alebo na vnútornej hrane hlavného prstenca planéty. Jeho obežná dráha je taká blízka, že mesiac pravidelne prispieva materiálom (drobnými čiastočkami prachu) do prstenca, najmä v dôsledku mikrometeoritických zrážok, ktoré odstraňujú prach z jeho povrchu. Metis je viazaný prílivom (synchronne rotuje), takže k Jupiteru má stále rovnakú tvár.

Rozmery, hmotnosť a hustota

Metis nie je guľa a má rozmery približne 60 × 40 × 34 km. Zloženie a presná hmotnosť Metisu nie sú známe. Ak však predpokladáme, že jeho priemerná hustota je podobná hustote Amalthey (~0,86 g/cm³), jeho hmotnosť možno odhadnúť na približne ~7×10¹⁶ kg. Takáto hustota naznačuje prítomnosť značného množstva vodného ľadu zmiešaného so skalou a celkovú pórovitosť riedkeho tkaniva (napríklad 10–15 %). Pri takýchto predpokladoch je úniková rýchlosť z povrchu veľmi malá (poradie niekoľkých desiatok m/s), čo uľahčuje uvoľňovanie prachových častíc do prstenca pri nárazoch.

Povrch a fyzikálne znaky

Povrch Metisu je veľmi členitý — je silne nepravidelný a pokrytý krátermi a stržami. Mesíc je tmavý a zdá sa, že má mierne červenkastý nádych, čo môže súvisieť s povrchovým materiálom (tmavé silikátové alebo sírne zlúčeniny) alebo s tmavnutím spôsobeným žiarením v prostredí Jupitera. Vzhľadom na malú veľkosť a nízku gravitáciu je povrch pravdepodobne pokrytý jemným regolitom a prachom uvoľneným pri mikrometeoritických nárazoch.

Význam a ďalší výskum

Metis je dôležitý pre pochopenie dynamiky vnútorných prstencov Jupitera — slúži ako zdroj materiálu pre hlavný prstenec a jeho štúdium pomáha objasniť procesy produkcie a udržiavania prstencových častíc. Aj keď sme o ňom získali základné informácie z misií Voyager a snímok zo sondy Voyager 1 (a neskôr z misie Galileo a sondy Juno), mnohé vlastnosti Metisu zostávajú nepreskúmané a vyžadujú si ďalšie pozorovania a prípadné budúce misie.

• Objaviteľ: Stephen P. Synnott (1979)
• Pôvodné označenie: S/1979 J 3
• Rozmery: ~60 × 40 × 34 km
• Predpokladaná hmotnosť (odhad): ~7×10¹⁶ kg (pri hustote ~0,86 g/cm³)
• Povrch: tmavý, mierne červenkastý, veľmi členitý
• Funkcia: zdroj prachového materiálu pre hlavný prstenec Jupitera