Vojenské klzáky
Vojenské klzáky (variácia bežného klzáku) boli používané armádou rôznych krajín na prepravu vojakov a ťažkého vybavenia do vojnovej zóny. Používali sa najmä počas druhej svetovej vojny. Tieto lietadlá bez motorov boli do vzduchu a väčšinu cesty k cieľu ťahané vojenskými dopravnými lietadlami. Jedným z najobľúbenejších vlečných lietadiel bol C-47 Skytrain alebo Dakota. Mohli ich ťahať aj bombardéry. Vojenské klzáky sa nevznášali. Po uvoľnení z vlečného lietadla v blízkosti frontovej línie mali pristáť na akomkoľvek vhodnom otvorenom teréne v blízkosti cieľa.
Snažili sa pristáť s čo najmenším poškodením nákladu a posádky. Väčšina pristávacích zón (LZ) však zďaleka nebola ideálna. Jednosmerný charakter misií znamenal, že vojenské klzáky boli považované za jednorazové. Preto sa vyrábali z bežných a lacných materiálov, napríklad z dreva. Boli to nepancierované, krehké lietadlá so surovým riadením a bez bŕzd. Preto sa veľké množstvo z nich pri pristávaní zrútilo. Jednotky pristávajúce na klzákoch sa označovali ako letecká pechota. Piloti sa nazývali "vlečné ciele", zatiaľ čo vojaci hovorili o klzákoch ako o "lietajúcich rakvách". Straty pri niektorých misiách dosahovali až 40 %.
Zlatníci však mali určité výhody. Výsadkári, vojaci vysadení na padákoch, boli zvyčajne rozmiestnení na veľkom území. Mohli byť ľahko oddelení od ostatných výsadkárov a od vzduchom zhodeného vybavenia, ako sú vozidlá a protitankovédelá. Na druhej strane klzáky mohli pristáť s vojakmi a vybavením presne v cieľovej oblasti pristátia. Po uvoľnení z vlečného lietadla boli vojenské klzáky tiché a pre nepriateľa ťažko identifikovateľné. Väčšie klzáky boli vyvinuté na pristátie ťažkej techniky, ako sú protitankové delá, protilietadlové delá, malé vozidlá, napríklad džípy, a tiež ľahké tanky (napr. tank Tetrarch). Vďaka tomuto ťažšiemu vybaveniu boli klzákové sily oveľa schopnejšie. Počas druhej svetovej vojny mali Spojené štáty približne 6 000 vycvičených pilotov klzákov. Niektorí z nich dostali druhú šancu lietať ako piloti klzákov po tom, čo neuspeli vo výcviku na konvenčné lietadlá. Sovieti tiež experimentovali so spôsobmi leteckej prepravy ľahkých tankov vrátane Antonova A-40, klzákového tanku s odnímateľnými krídlami.
V čase kórejskej vojny vrtuľníky z veľkej časti nahradili klzáky. Výhodou vrtuľníkov je, že dokážu presnejšie dopravovať a vyslobodzovať vojakov na bojisko a z neho. Moderný pokrok tiež umožňuje vysadiť na padáku aj ľahké tanky. Na tichý výsadok malého rozsahu dnes používajú klzáky len špeciálne jednotky.
Kĺzavý letún CG-4 amerického vojenského letectva
Otázky a odpovede
Otázka: Aký typ lietadla sú vojenské klzáky?
Odpoveď: Vojenské klzáky sú variáciou bežných klzákov a nemajú motory.
Otázka: Ako sa vojenské klzáky používali počas druhej svetovej vojny?
Odpoveď: Počas druhej svetovej vojny boli vojenské klzáky vlečené do vzduchu vojenskými dopravnými lietadlami alebo bombardérmi a potom vypustené v blízkosti frontovej línie, aby pristáli na akomkoľvek vhodnom otvorenom teréne v blízkosti cieľa.
Otázka: Aké materiály sa používali na výrobu vojenských klzákov?
Odpoveď: Vojenské klzáky sa vyrábali z bežných a lacných materiálov, ako je drevo, pretože sa považovali za jednorazové.
Otázka: Ako sa označovali vojaci pristávajúci na klzákoch?
Odpoveď: Piloti sa označovali ako "vlečné ciele", zatiaľ čo vojaci hovorili o klzákoch ako o "lietajúcich rakvách".
Otázka: Aké výhody mali vojenské klzáky oproti výsadkárom?
Odpoveď: Klzáky mali oproti výsadkárom určité výhody v tom, že mohli pristáť s vojakmi a technikou presne na cieľovom mieste pristátia, boli tiché a pre nepriateľa ťažko identifikovateľné. Umožňovali tiež presnejšie vysadenie ťažšieho vybavenia, ako sú protitankové delá, protilietadlové delá, malé vozidlá, napríklad džípy, a ľahké tanky (napr. tank Tetrarch), než padáky.
Otázka: Koľko vycvičených pilotov mali Spojené štáty počas druhej svetovej vojny?
Odpoveď: Spojené štáty mali počas druhej svetovej vojny približne 6 000 vycvičených pilotov.
Otázka: Používajú sa vojenské klzáky aj dnes?
Odpoveď: Vojenské klzáky dnes používajú len špeciálne jednotky na tiché, malé vysadzovacie misie vďaka pokroku v technológii vrtuľníkov, ktorý umožňuje vysadzovať aj ľahké tanky na padákoch s väčšou presnosťou ako predtým.
