Jastrab severný (Accipiter gentilis) je stredne veľký dravec z čeľade Accipitridae.
V tomto rode sú aj iné druhy, ale o tomto vtákovi sa hovorí ako o jastrabovi, pretože má široký areál výskytu vo väčšine Európy, Eurázie a Severnej Ameriky. Pravdepodobne len orol skalný má širší areál.
Jastrab je "pravý jastrab" a jeho vedecké meno v latinčine je Accipiter, čo znamená "jastrab".
V stredoveku mohli so sokoly lietať len šľachtici. Jastrab severný bol a doteraz je cenený aj v sokoliarstve pre svoju obratnosť pri love v lesnom poraste.
Popis
Jastrab severný má robustné telo, krátke zaoblené krídla a dlhý chvost, čo mu umožňuje rýchle a obratné manévrovanie medzi stromami. Typické znaky:
- Veľkosť: dĺžka tela približne 40–63 cm, rozpätie krídel okolo 89–127 cm (samice sú výrazne väčšie ako samce).
- Oblečenie: dospelí jedinci sú prevažne siví až tmavší na chrbte s výrazným bielym alebo sivým podbruškom so šrafovaním; nad okom často viditeľný bledý pruh (supercilium). Mladé vtáky majú hnedasté sfarbenie so zreteľným pruhovaním.
- Sexuálny dimorfizmus: samice môžu byť až o tretinu väčšie a hmotnejšie než samce; rozdiely sa prejavujú aj v sile lovu a výbere koristi.
Výskyt a biotop
Jastrab severný obýva predovšetkým rozsiahle lesné oblasti — zmiešané, ihličnaté aj listnaté lesy s dostatkom otvorených priestorov na lov. Vyskytuje sa rozšírene po Európe, Ázii a Severnej Amerike a je považovaný za stály druh v nížinách i v horách. Je tolerantný voči rôznym typom lesa, no najčastejšie ho nájdeme v starších porastoch s vysokými stromami vhodnými na hniezdenie.
Potrava a spôsob lovu
Jastrab severný je špecialista na lov vtákov, ale loví aj drobnejšie cicavce. Typická korisť zahŕňa holuby, vrany, drozdy, ale aj vtáky veľkosti bažanta či zajace a veveričky. Loví prevažne aktívnym prenasledovaním — využíva krytie stromov, rýchle výpady a prudké obraty, aby zaskočil korisť.
- Hlavná korisť: stredne veľké až veľké vtáky, niekedy aj malé cicavce.
- Lovné techniky: čakanie v krytí a náhlý útok, prenasledovanie v korunách stromov, prípadne lov zo zaskakovacieho letu.
Hniezdenie a rozmnožovanie
Jastrab stavia hniezda vysoko v korunách stromov, často na pevných konároch alebo v rozvetvených korunkách. Hniezdo môže byť jednoduché alebo rozšírené z predchádzajúcich sezón. Pár sa zvykne vracať na to isté miesto a hniezdo priebežne opravuje.
- Clutch (počet vajec): zvyčajne 2–4 vajcia.
- Inkubačný čas: približne 30–37 dní (záleží od podmienok a regiónu).
- Hniezdny vývin: mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 35–45 dňoch, ale rodičia ich ešte nejaký čas dokrmujú a učia loviť.
Správanie a migrácia
Je to prevažne stály vták, ale tie z chladnejších oblastí sa na zimu sťahujú na juh. V Severnej Amerike možno často pozorovať sťahovavé jastraby, ktoré migrujú na juh po vrcholoch horských hrebeňov takmer kedykoľvek na jeseň, v závislosti od zemepisnej šírky. Mimo hniezdnej sezóny môže byť aktívny najmä v skorých ranných a večerných hodinách.
Hlasové prejavy
Jastrab vydáva rôzne výkriky a varovné zvuky, často ostré „kek-kek“ alebo dlhšie volanie pri kontakte medzi párom či pri ohrození hniezda.
Ochrana a vzťah k človeku
Jastrab severný je v mnohých krajinách chránený zákonom. Najväčšie hrozby predstavujú strata a fragmentácia starých lesov, nelegálne prenasledovanie, otravy a kolízie s ľudskými stavbami. Vo väčšine regiónov však populácie stabilizovali alebo sa pomaly zotavujú vďaka ochranárskym opatreniam a zlepšeniu právnej ochrany.
Zaujímavosti
- Jastrab je vynikajúci letec medzi stromami — jeho tvar tela je dokonale prispôsobený na rýchle zmeny smeru a prudké manévre.
- V sokoliarstve bol a je cenený pre schopnosť loviť v hustých porastoch.
- Aj keď menej známy ako sokoly, jeho úloha v ekosystéme je dôležitá — reguluje populácie stredne veľkých vtákov a cicavcov.
V prípade záujmu o pozorovanie je ideálne hľadať jastraba v starších lesných komplexoch, pri okrajoch lesov a pri miestach s bohato zastúpenou korisťou. Pri fotografovaní a sledovaní je dôležité rešpektovať pokoj hniezd a vyhýbať sa rušeniu počas hniezdnej sezóny.

