Đổi mới je oficiálny názov súčasného ekonomického systému Vietnamskej socialistickej republiky. Označenie sa často prekladá ako „obnovenie“ a opisuje transformačný proces od prísne centrálne plánovanej ekonomiky k multifunkčnému, trhovému hospodárstvu, v ktorom štátny sektor stále zohráva rozhodujúcu úlohu pri určovaní cieľov hospodárskeho rozvoja. Oficiálnym dlhodobým cieľom zostáva budovanie socializmu, pričom politické vedenie zdôrazňuje model „trhového hospodárstva so socialistickou orientáciou“ (socialist-oriented market economy) — teda trh ako nástroj alokácie zdrojov pri zachovaní dominantnej úlohy štátu v strategických odvetviach.

Trhové hospodárstvo orientované na socializmus predstavuje priame pokračovanie reforiem Đổi mới, ktoré v 80. rokoch 20. storočia nahrádzali starší model úplného centrálneho plánovania. Cieľom reforiem bolo umožniť Vietnamu zotrvať v globálnom hospodárskom systéme, zvýšiť produkciu a životnú úroveň obyvateľstva, prilákať zahraničné investície a modernizovať priemysel a infraštruktúru bez zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany.

Đổi mới — ekonomické reformy iniciovala Komunistická strana Vietnamu v roku 1986 počas šiesteho národného kongresu strany. Reformy legálne a prakticky umožnili rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania, vedľa štátnych a kolektívnych foriem, pričom postupne posilňovali význam trhových síl pri koordinácii hospodárskych aktivít medzi podnikmi a štátnymi orgánmi. Reforma sa realizovala postupne cez legislatívne zmeny, zmeny v cenovej politike, uvoľnenie obchodu a opatrenia zamerané na poľnohospodárstvo, priemysel a finančný sektor.

Hlavné opatrenia Đổi mới

  • Deregulácia a liberalizácia cien: postupné zmierňovanie centrálnych cenových regulácií a umožnenie, aby ceny odrážali ponuku a dopyt v mnohých odvetviach.
  • Reforma poľnohospodárstva: de‑kolektivizácia a dlhodobé prenájmy pozemkov farmárom, podpora domácich záhrad a súkromného pestovania, čo viedlo k výraznému zvýšeniu produkcie potravín a obnove vývozu ryže.
  • Povolenie súkromného podnikania: legálne uznanie a podpora malých a stredných podnikov a postupné zjednodušenie podmienok pre podnikanie.
  • Otvorenie zahraničným investíciám: prijatie právnych rámcov pre priamy zahraničný kapitál, zriaďovanie zón s výhodami pre investorov a aktívne lákanie FDI.
  • Reforma štátnych podnikov: zvýšenie podnikateľskej autonómie štátnych podnikov, privatizácia časti podnikov a transformácia niektorých podnikov na akciové spoločnosti.
  • Právne a inštitucionálne zmeny: novelizácie zákonov a reforma ústavy, ktorá koncepčne zakotvila pluralitu vlastníckych foriem a model „trhového hospodárstva so socialistickou orientáciou“.
  • Finančné a bankové reformy: modernizácia bankového sektora, vznik nových bánk a snahy o zlepšenie makroekonomickej stability.

Dôsledky a výsledky

  • Výrazný hospodársky rast: Vietnam dosiahol dlhodobé tempo rastu HDP, ktoré transformovalo ekonomiku od prevažne poľnohospodárskej k rýchlo sa rozvíjajúcemu priemyselnému a exportnému centru.
  • Zníženie chudoby: reformy v kombinácii s ekonomickým rastom viedli k značnému poklesu miery chudoby a k zlepšeniu životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva.
  • Integrácia do medzinárodnej ekonomiky: Vietnam vstúpil do ASEAN (1995) a postupne sa integroval do globálnych dodávateľských reťazcov; členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) v roku 2007 výrazne posilnilo export a zahraničné investície.
  • Rast zahraničných investícií a exportu: príchod priemyselných investícií, najmä vo výrobe a spracovaní, rozvoj vývozu textilu, elektroniky a poľnohospodárskych produktov.

Výzvy a súčasný stav

  • Reforma štátnych podnikov pokračuje: hoci došlo k privatizácii niektorých aktív, veľké štátne podniky zostávajú silné v strategických odvetviach a ich další prechod k efektívnejšiemu riadeniu je postupný.
  • Nerovnosť a regionálne rozdiely: hospodársky rast nebol rovnomerný vo všetkých regiónoch a rozdiely medzi mestom a vidiekom či medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva pretrvávajú.
  • Korrupcia a správa vecí verejných: zlepšenia v hospodárskom riadení sprevádza potreba silnejších inštitúcií, transparentnosti a boja proti korupcii.
  • Environmentálne dôsledky: rýchla industrializácia kladie tlak na životné prostredie, čo si vyžaduje udržateľnejšie politiky a silnejšiu reguláciu.

V praxi Đổi mới predstavuje špecifický model, ktorý kombinuje centrálne politické vedenie a strategickú úlohu štátu s mechanizmami trhového hospodárstva. Proces reforiem pokračuje aj v 21. storočí — s tlakom na ďalšiu modernizáciu právneho rámca, konsolidáciu verejných financií, reformu štátnych podnikov a riešenie sociálnych a environmentálnych výziev — pričom Vietnam sa snaží udržať rovnováhu medzi hospodárskou efektívnosťou a politickým cieľom budovania socialisticky orientovanej spoločnosti.