Australopithecus anamensis je druh z rodu Australopithecus, predstavujúci jedného z najstarších známych hominidov východnej Afriky. Prvým fosílnym exemplárom, hoci v tom čase ešte nebol zaradený do samostatného druhu, bola jediná kosť ruky nájdená výskumným tímom Harvardovej univerzity v roku 1965 v pliocénnych vrstvách v oblasti Kanapoi pri východnom jazere Turkana. Táto vzorka bola vtedy predbežne priradená k australopitekovi a datovaná na približne štyri milióny rokov.

O málo ďalších nálezoch sa vedelo až do roku 1987, keď kanadský archeológ Allan Morton (spolupracujúci s Harvard University's Koobi Fora Field School) objavil fragmenty vystupujúce z erodovaného svahu východne od zátoky Allia Bay pri jazere Turkana v Keni. Asi o šesť rokov neskôr lokalitu vykopali Meave Leakey (narodená v Londýne) a archeológ Alan Walker a našli viac fragmentov hominida vrátane jednej takmer kompletnej kosti spodnej čeľuste. Táto čeľusť mala morfológii pripomínajúcu šimpanza obyčajného (Pan troglodytes) v tvare, no jej zuby sa javili oveľa podobnejšie zubom moderného človeka.

V roku 1995 Meave Leakeyová a jej spolupracovníci, berúc do úvahy rozdiely medzi známym Australopithecus afarensis a novými nálezmi, formálne opísali a priradili tieto fosílie k novému druhu A. anamensis. Názov druhu odvodili od turkánskeho slova anam, čo znamená „jazero“.

Dátovanie a rozšírenie

Fosílie A. anamensis pochádzajú z pliocénu a sú staré približne 4,2 až 3,9 milióna rokov, čo ich radí medzi najstaršie známe druhy rodu Australopithecus. Národy predstavujú hlavne lokality východnej Afriky — najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z okolia jazera Turkana (Kenia), ale zvyšky sú evidované aj z ďalších lokalít v regióne. Chronologicky predchádza a pravdepodobne je predkom druhu A. afarensis, hoci medzi vedeckými tímami panuje diskusia o tom, či ide o priamu postupnosť alebo či sa niektoré populácie časovo prekrývali.

Morfologické znaky a pohyb

A. anamensis vykazuje kombináciu raných hominidných a konzervatívnejších (primátích) črít. K významným znakom patria:

  • Mandibula a celkové tvary lebky so silným prognatizmom a určitými podobnosťami so šimpanzami, čo sa týka tvaru čeľuste.
  • Zuby s hrubou sklovinou a veľkými molármi — znaky prispôsobenia na mechanicky náročnú rastlinnú stravu. Zároveň sú však zubné charakteristiky bližšie hominidom než moderným šimpanzom.
  • Postcranialne nálezy (napr. časť holennej kosti, členka a niektoré články prstov) naznačujú, že A. anamensis bol schopný striedať dvojnohé chodenie so šplhaním. Tvar holennej kosti a členka ukazuje adaptácie na bipedalizmus — nosenie váhy na dolnej končatine — zatiaľ čo niektoré fragmenty rúk (zakrivené články prstov) svedčia o zachovaní schopnosti šplhať a pohybovať sa vo vetvách.
  • Veľkosť mozgu bola malá v porovnaní s neskoršími hominidmi (typická pre rané australopiteky), no presné objemy mozgovne sú ťažko odhadnuteľné z fragmentárnych nálezov.

Prostredie a spôsob života

Fosílie sú často spojené s jazernými a riekovými náleziskami; prostredie v okolí jazera Turkana v pliocéne bolo mozaikou jaziernych brehov, lesíkov a otvorenejších trávnatých plôch. Takéto prostredie by poskytovalo kombináciu zdrojov — ovocie a listy v korunách stromov, ale aj semená a hľuzy na zemi. Stavba zubov naznačuje dietu obsahujúcu tvrdšie a opotrebovávajúce materiály. Doterajšie nálezy nepriniesli priame dôkazy o používaní kamenných nástrojov priamo spojených s týmto druhom; najstaršie známe nástroje na tomto území sa datujú približne do obdobia neskoršieho pliocénu.

Význam pre paleoantropológiu

A. anamensis je kľúčový pre pochopenie ranej evolúcie hominidov a vzniku dvojnohej chôdze. Predstavuje prechodnú formu, ktorá kombinuje adaptácie na bipedalizmus s prastaršími znakmi prispôsobenými na šplhanie. Jeho vzťah k Australopithecus afarensis (známemu napr. z nálezov "Lucy") pomáha mapovať, ako sa anatomické zmeny rozvíjali v priebehu niekoľkých stotisíc rokov.

Výskum A. anamensis je stále aktívny — nové nálezy a metódy datovania a analýzy kostí postupne upresňujú obraz o jeho anatómii, správaní a ekologickom kontexte. Debaty o jeho presnom filogenetickom postavení a o tom, ako prebiehala prechodná evolúcia medzi ranými hominidmi, zostávajú predmetom vedeckého skúmania.