Qianzhousaurus je rod coelurosaurských teropodných dinosaurov, patriaci medzi tyrannosauridov. Doteraz bol formálne pomenovaný len jeden druh: typ Qianzhousaurus sinensis. Rod bol opísaný v máji 2014 v časopise Nature Communications na základe kostrového nálezu z južnej Číny. Meno rodu odkazuje na historický názov regiónu Ganzhou (Qianzhou), zatiaľ čo epiteton sinensis označuje pôvod v Číne.
Qianzhousaurus získal prezývku "Pinocchio rex" pre svoj výrazne dlhý a úzky pysk v porovnaní s mnohými inými tyranosauridmi. Lebka mala predĺžený rostrálny úsek so tenkými, ostrými a pomerne častými zubami, zatiaľ čo klasický T. rex mal hrubé zuby a masívne, hlboko uložené čeľuste. Tieto rozdiely v morfológii naznačujú odlišný spôsob získavania potravy a ekologickú niku: tenšie zuby a relatívne ľahšia kostra Qianzhousaura naznačujú, že s väčšou pravdepodobnosťou poloval na menšie a rýchlejšie koristi (napríklad menšie cicavce, jašterice alebo operené dinosaury) a mohol byť agilnejší než mohutnejší tyranosauridi loviaci väčšie obratlovce.
Životný vek a rozmer: podľa odhadov dospelý jedinec mohol dosahovať približne 5–7 metrov dĺžky (menší než veľké formy tyranosaura ako T. rex) a mal štíhlejšiu stavbu tela. Fosílie sú priradené do vrstiev vrchnej kriedy (maastrichtian), takže Qianzhousaurus žil v závere éry dinosaurov, tesne pred ich vymieraním.
Kosti objavili robotníci na stavenisku neďaleko mesta Ganzhou v provincii Jiangxi, ktorí ich následne odniesli do miestneho múzea, kde boli identifikované a postúpili odbornému opisu. Nález bol potom odborníkmi podrobne popísaný v roku 2014, čo prinieslo nový pohľad na diverzitu tyranosauridov v Ázii.
Objav Qianzhousaura a Aliorama z Mongolska dokazuje, že tyranosauridi s dlhým rypákom boli v Ázii veľmi rozšírení. (Pozn.: v paleontologickej literatúre sa najznámejším príbuzným dlhoprstého typu uvádza rod Alioramus, ktorý má podobné predĺžené časti lebky.) Hoci sa o nich len začíname dozvedať, zrejme patrili medzi dôležité skupiny dravých dinosaurov v ázijskej faune vrchnej kriedy. Ich existencia sa už predtým predpokladala na základe rôznych roztrúsených fosílnych nálezov a fragmentov, teraz ju však potvrdili komplenejšie kosterné nálezy.
Systematika a význam: filogenetické analýzy zaraďujú Qianzhousaurus do väčšej skupiny tyrannosauridov, často blízko rodov ako Alioramus, čo naznačuje existenciu zvláštnej línie „dlhorypákých“ tyranosauridov. Tento objav pomáha pochopiť ekologickú diverzitu v rámci Tyrannosauridae — zatiaľ čo niektoré línie vyvinuli mohutné čeľuste na drvenie kostí, iné sa špecializovali na rýchlejšie a obratnejšie lovenie menšej koristi.
Paleoekológia: Qianzhousaurus zrejme žil v prostredí bohatom na rôzne bylinožravce (hadrosaury, nodosaury a ďalšie) a konkurenciu predstavovali iní teropodi. Predĺžená lebka s jemnejšími zubami mohla slúžiť na precíznejšie uchopenie a zovretie menších, šikovných obetí, alebo na lov v kríkoch a hustej vegetácii, kde by veľké, ťažké čeľuste neboli výhodné.
Odborník hovorí, že nález "nám celkom jednoznačne hovorí, že tieto tyranosaury s dlhými rypákmi boli skutočné. Boli to iné druhy, ktoré žili až do konca veku dinosaurov". Objavy ako Qianzhousaurus teda ukazujú, že diverzita a špecializácie medzi tyranosauridmi boli väčšie, než sa pôvodne myslelo.
Pre verejnosť a múzeá predstavuje Qianzhousaurus zaujímavý príklad toho, ako aj relatívne nedávne a miestami náhodné nálezy (napríklad pri stavebných prácach) môžu zásadne rozšíriť naše poznanie dávnej biodiverzity a ekológií vyhynutých skupín.